Podľa princípu použitého na detekciu narušenia chráneného priestoru možno prvky elektrickej obvodovej ochrany rozdeliť do nasledujúcich skupín:

• pasívne infračervené detektory do vonkajšieho prostredia
• mikrovlnné detektory do vonkajšieho prostredia
• duálne detektory do vonkajšieho prostredia
• infračervené bariéry,
• mikrovlnné bariéry

systémy na detekciu prekonania plota:

• mikrofónický kábel
• kapacitný kábel
• mikrovlnný kábel
• systémy so špeciálnymi káblami
• vyhodnocovanie napnutia drôtov

systémy pre detekciu pohybu v perimetri:

• tlaková hadica
• štrbinový kábel
• optický kábel

Mikrofónický kábel pracuje na princípe snímania mechanického namáhania, alebo záchvevov, ktoré prevádza na elektrický signál a ten je ďalej vyhodnocovaný. Najčastejšie sa inštalujú do nového plota, kedy je mikrofónický kábel predinštalovaný do žiletkového plota, prípadne do sietí používaných na ochranu prístavov). Niektoré typy káblov je možné zabetónovať, uložiť pod omietku, alebo zakopať do zeme. V týchto prípadoch sú náklady na inštaláciu mikrofónických káblov vyššie ako pri inštalácii do plota. Dĺžka jedného úseku môže byť až 300 metrov. Rizikové faktory falošných poplachov sú prítomnosť zvere a domácich zvierat, krupobitie, otrasy spôsobené hromobitím počas búrky, silný vietor a pod. Elektrické a elektromagnetické pole vznikajúce pri údere blesku môže taktiež poškodiť zariadenie.

Kapacitné káble detegujú zmeny elektrického poľa vytvoreného v okolí kábla. Systém vyhlási poplach v prípade, že narušiteľ zmení kapacitu poľa priblížením sa, alebo dotykom s plotom. Kapacitné detektory sú zložené z troch káblov usporiadaných pod sebou a inštalovaných na plot. Do nich je privádzaný nízkonapäťový signál vytvárajúci elektrické pole, ktorého zmeny oproti zemi vyhodnocuje procesorová jednotka pripojená na EZS. Na rovnakom princípe pracujú aj interiérové kapacitné snímače.

Infračervené bariéry sú najrozšírenejším druhom vonkajších obvodových snímačov. Vysielač vysiela a prijímač prijíma infračervené lúče, ktorých prerušenie vyvolá poplachový stav. Dosah infračervených bariér a závor môže byť až 250 metrov. Pre vyššiu odolnosť sú infračervené bariéry vybavené systémom chrániacim zariadenie pred zarosením optiky a poveternostným vplyvom.

Pasívne infračervené detektory vyhodnocujú zmeny žiarenia dopadajúceho na detektor. Ak sa v zornom poli detektora pohybuje teleso s teplotou inou, akú má jeho okolie, detektor vyhodnotí zmeny a vyšle signál pre vyhlásenie poplachu. Princíp detektorov pre montáž do vonkajšieho prostredia je podobný ako princíp detektorov pre použitie v interiéri. Dosah vonkajších PIR je 150 až 200 metrov. PIR detektory pre vonkajšie použitie sa používajú ako doplnok kamerových systémov pre spínanie poplachového záznamu, monitoringu, alebo zameranie pozornosti operátora na danú oblasť.

Mikrovlnné bariéry pracujú na podobnom princípe ako infračervené bariéry. Rozdiel spočíva v tom, že sa používajú mikrovlnné vysielače a prijímače, ktoré vytvoria magnetické pole v tvare cigary. Narušenie magnetického poľa bariéry vyhodnotí prijímač a vydá ústredni signál o zmene stavu. Mikrovlnné bariéry majú dosah až 300 metrov a sú odolné voči zmenám poveternostných vplyvov. Signály viacerých bariér sa môžu prekrývať, čo je vhodné pre vykrytie tzv. mŕtvych zón v okolí bariér.

Mikrovlnné detektory vyžarujú vysokofrekvenčný signál a vyhodnocujú zmeny signálu odrazeného od okolia. Mikrovlnné detektory sú citlivé na pohyby v zornom poli detektora. Vo vonkajšom prostredí je množstvo pohybov zapríčinených okolitým prostredím (sneh, dážď, vietor), ktoré môžu spôsobovať falošné poplachy. Preto musia byť vybavené obvodmi pre potláčanie falošných poplachov, alebo by mali byť používané v duálnej konštrukcii s niektorým iným druhom snímača.

Štrbinové káble sú koaxiálne káble uložené v zemi spravidla v pároch a v definovanej hĺbke a vzdialenosti. Tienenie týchto koaxiálnych káblov je upravené tak, že v ňom je vytvorená vzduchová štrbina, ktorá umožňuje vyžarovanie signálu vysielacím káblom a jeho príjem prijímacím káblom. Vysielací kábel vytvára magnetické pole a prijímací kábel vyhodnocuje jeho zmeny. Pri narušení tohto poľa narušiteľom sa zmení výstupný signál z prijímacieho kábla a systém vyhlási poplach. Systém štrbinových káblov je zvyčajne nastavený tak, aby ignoroval prechod magnetického poľa malými zvieratami a aby prípadná zmena vlhkosti a tým aj prijímaného signálu nespôsobila vyhlásenie poplachu. Nevýhodou štrbinových káblov je uloženie v zemi, čo zvyšuje náklady na inštaláciu o náklady na zemné práce.

Optické káble sú v kombinácii s laserovými zdrojmi žiarenia ideálnou kombináciou pre stráženie rozsiahlych priestorov perimetra (aj na detekciu narušenia plota, brán alebo múrov). Systém pracuje na princípe využitia vlastností optického vlákna, ktorým je vysielaný laserový lúč, pričom pri použití laserového zdroja triedy 3b je možné dosiahnuť vzdialenosť viac ako 80 km bez zosilňovania signálu. Ak dôjde k narušeniu perimetra a tým k vibráciám, alebo pohybu optického vlákna, odrazená svetelná vlna je odlišná od vyžarovaného signálu a je vyhodnocovaná riadiacou jednotkou, ktorá vyhodnocuje, či ide o narušenie perimetra. Detekčná časť je tvorená dvomi modulmi Štart senzor a End senzor. Pre detekciu sú využívané dve detekčné vlákna, pričom doplnením o ďalšie vlákno vzniká možnosť identifikácie narušeného miesta s presnosťou približne 25 metrov. Systém je odolný voči elektromagnetickým impulzom (EMI) vyraďujúcim z činnosti elektronické prístroje.

PRVKY PLÁŠŤOVEJ OCHRANY

Mechanické kontakty slúžia na stráženie stavebných otvorov. Používajú sa rôzne typy spínačov a mikrospínačov uspôsobených na zabudovanie do dverí, okien, prípadne krytov vetracích šácht. Mechanické kontakty sú optimálne na vyhodnocovanie uzamknutia okien alebo dverí . Pri zamknutej zámke, alebo zatvorenom okne je spínač v zopnutom stave. Pri narušení rozopne narušiteľ spínač a ústredňa vyhlási poplach. Mechanické kontakty sú pomerne ľahko prekonateľné premostením, preto sa používajú v kombinácii s inými prvkami EZS.

Magnetické kontakty sú určené podobne ako mechanické kontakty na stráženie stavebných otvorov ako sú okná, dvere, rolety a pod. Magnetické kontakty sú tvorené permanentným magnetom jazýčkovým kontaktom, ktorý je tvorený zatavenou sklenenou rúrkou, naplnenou ochrannou atmosférou, v ktorej sú umiestnené dva feromagnetické kontakty. Magnet sa montuje na pohyblivú časť okna, alebo dverí a jazýčkový kontakt na pevnú časť (zárubňa, rám okna).

Vibračné detektory patria k prvkom plášťovej ochrany a slúžia k ochrane stien a stavebných konštrukcií pred prerazením. Detektor pracuje na princípe elektromechanického meniča s vyhodnocovacou elektronikou. Tieto detektory sa montujú na rôzne rizikové miesta možného prechodu stien, rámy dverí, okien a pod. Môžu sa používať aj na detekciu útokov na trezorové skrine alebo trezory.

Poplachové fólie pracujú na princípe vodivých pásikov, alebo plôch zaliatych vo vnútri fólie. Nalepujú sa na sklenené výplne okien, výkladných skríň a dverí. K vyvolaniu poplachu dôjde prerušením vodivého pásika. Výhodou je, že pri náraze do sklenenej plochy je nízke riziko vzniku poranenia. Nevýhodou je, že je možné vyrezať dieru do skla, kde nie je vodivý pásik a prestrčenou rukou premostiť prívodné kontakty ku fólii. Na trhu sú dostupné fólie s UV filtrom a protislnečnou ochranou.

Kontaktné snímače pracujú na princípe uzavretého elektrického obvodu, ktorý narušiteľ preruší rozbitím skla. Elektrický obvod je tvorený vodivou hliníkovou fóliou (pásikom) nalepeným okolo skla. Nedostatkom tohto systému je nízka odolnosť voči vyrezaniu skla, alebo prepojením prívodných vodičov v mieste ich pripojenia na fóliu.

Piezoelektrické detektory rozbitia skla pracujú na princípe vyhodnocovania otrasov skla vznikajúcich pri rozbíjaní sklenenej tabule, prípadne pri rezaní skla, pričom používajú tenký plátok piezoelektrického kryštálu, ktorý pri zmene rozmerov generuje elektrické napätie. Riadiaca a vyhodnocovacia jednotka elektrický signál prijatý z piezoelektrického detektora porovnáva s uloženými vzorkami a v prípade zhody so vzorkami vyhlási poplach. Dosah takýchto snímačov je 1,5 až 5 m a umiestňujú sa väčšinou do rohu skla.

Akustické detektory rozbitia skla pracujú na princípe detekcie zvuku rozbitia skla, ktorý prijíma mikrofón. Kvalitné detektory vyhodnocujú prítomnosť zvuku trieštenia skla vo viacerých častiach zvukového spektra, čím znižujú možnosť omylu a vyvolania falošného poplachu. Falošné poplachy akustických detektorov rozbitia skla môžu byť zapríčinené zvukom zvoniaceho telefónu, faxu, rozbíjaním skla vonku, škrípaním bŕzd električiek atď.

PRVKY PRIESTOROVEJ A PREDMETOVEJ OCHRANY

Detektor je zariadenie určené na vyslanie poplachového signálu, alebo správy ako odozvy na zaznamenanie abnormálnej podmienky, indikujúcej prítomnosť nebezpečenstva. Senzor je časť detektora ktoré sníma zmenu stavu.

Detektory môžeme rozdeliť na:

• deštrukčné
• napájané
• priestorové
• smerové
• pasívne infračervené detektory (Passive Infra Red – PIR)- vyhodnocujú zmeny vyžarovania v infračervenom pásme spektra elektromagnetického vlnenia. Detekčný prvok – pyroelektrický senzor – je schopný detekovať zmeny žiarenia dopadajúce na detektor. Zmeny vyhodnotí detektor PIR len vtedy, ak sa v jeho zornom poli pohybuje teleso s teplotou odlišnou od teploty okolia. Pripojená elektronika potom vykoná hlásenie zmeny stavu. Senzor je vyrobený z pyroelektrického dielektrika a prevádza zmenu teploty na elektrické napätie. Absorbovaním tepelnej energie dochádza u dielektrika ku vzniku povrchového elektrického náboja a tým k zmene polarizácie dielektrika.Pyroelektrické senzory sa vyrábajú integrované v kovovom puzdre s priehľadným okienkom, ktoré prepúšťa na senzor infračervené žiarenie. V jednom puzdre zvyknú byť umiestnené dva, prípadne viac senzorov a predzosilňovač. Pre pasívne infračervené detektory sa používa viacero druhov šošoviek, ktoré sa delia podľa charakteristík a podľa spôsobu prevedenia. Ploché šošovky sú tvorené viacerými Fresnelovými šošovkami umiestnenými do štvorcového, alebo obdĺžnikového profilu. Súčasným trendom je používanie Fresnelových šošoviek druhej generácie s technológiou LODIF umožňujúcou kompletnú ochranu bez tzv. „mŕtvych zón“.Okrem Fresnelových šošoviek sa v súčasnosti často používajú sústavy lomených zrkadiel. Optický systém detektorov využívajúcich lomené zrkadlá je tvorený časťou parabolického zrkadla, v ktorého ohnisku je umiestnený pyroelektrický senzor. Výhodou týchto detektorov sú lepšie optické vlastnosti. Lomené zrkadlá vytvárajú rôzne ohniskové vzdialenosti pre každý segment zrkadla a vytvárajú tak optimálnu snímaciu priestorovú charakteristiku. Jedným z typov lomených zrkadiel je aj tzv. čierne zrkadlo, ktoré odráža veľmi dobre žiarenie vyžarované ľudským telom, ale viditeľné svetlo (svetlo reflektora, baterky, odrazené slnečné lúče a pod.) absorbuje.Detektory PIR sa majú umiestňovať tak, aby bol pohyb potenciálneho páchateľa kolmý (tangenciálny) na os detektora. Pre potreby pokrytia celého priestoru je možné nainštalovať vhodný počet snímačov tak, aby sa navzájom prekrývali. Snímače sa inštalujú do výšky 2 až 3m nad zemou.
• aktívne ultrazvukové detektory (Ultrasonic – US)- Ultrazvukové detektory (US – ultrasound detectors) patria medzi aktívne prvky. Vysielacia časť do priestoru vysiela vlnenie konštantnej frekvencie nad pásmom zvuku počuteľným ľudským sluchom. Prijímacia časť prijíma odrazené vlnenie a vyhodnocuje zmeny jeho frekvencie a fázy, ktoré vznikajú pri pohybe telesa v chránenom priestore. Jedná sa o aplikáciu Dopplerovho javu v pásme ultrazvukových frekvencií. Výhodou týchto detektorov sú malé rozmery. Na prítomnosť ultrazvuku môžu citlivo reagovať živočíchy s citlivým sluchom (napr. psy), preto sa používajú US detektory s pracovnou frekvenciou 40, prípadne 60 kHz.
  Dosah týchto detektorov je približne 10 m. Citlivosť detektorov môže nepriaznivo znížiť prítomnosť materiálov absorbujúcich zvuk v chránenom priestore (koberce, penové materiály), prípadne umiestnenie niektorých predmetov, ktoré obmedzujú 72 citlivosť snímača.
• aktívne mikrovlnné detektory (Microwave – MW)- Mikrovlnné detektory (MW – microwave detectors) pohybu pracujú na rovnakom princípe ako ultrazvukové detektory, pracujú však s iným typom energie (elektromagnetické vlnenie) v odlišnom frekvenčnom pásme (9 až 11 GHz). Mikrovlnné detektory patria podobne ako ultrazvukové detektory medzi aktívne prvky. Typický dosah MW snímačov je 15 až 30 m. Na rozdiel od US alebo PIR detektorov, sú citlivé na rušenie, ktoré pochádza z priestoru mimo stráženej zóny. Pravdepodobnosť falošných poplachov je teda vyššia ako u PIR.
• kombinované, tzv. duálne detektory (PIR- US, PIR- MW)- Duálne detektory spravidla umožňujú dvojaké nastavenie – buď spustia poplach pri reakcii oboch systémov (používa sa pri vysokej spoľahlivosti detekcie za cenu nižšej citlivosti detektora), alebo spustia poplach pri aktivovaní ľubovoľného systému duálneho detektora (používa sa vtedy, ak sa požaduje vysoká citlivosť a nevadí vyšší počet falošných poplachov). Na rozdiel od jednoduchých detektorov sú odolné voči nedovretým dverám, zmenám teploty a pod.

Požiadavky na činnosť:

• detektor prijíma fyzikálne podnety zo stráženého objektu/priestoru a v prípade, že odpovedajú určitým hodnotám, reaguje vytvorením elektrického signálu na výstupe
• musí byť odolný voči neoprávnenému zásahu do jeho činnosti
• musí byť schopný prijímať a akceptovať informácie z ostatných zariadení systému
• musí bezchybne pracovať pri zmene nominálneho napájacieho napätia ±25%
• prípustná chybovosť detektorov je 1x z 1000 hodín pri nastavenej max citlivosti
• musí byť odolný voči prepólovaniu napájacieho napätia, • po pripojení na napájacie napätie musí byť schopný činnosti do 180 sekúnd, okrem kapacitných detektorov kde tento čas je do 5 minút. Po režime „STAND BY“ je tento čas uvedenia do činnosti 15sekúnd
• nesmie byť citlivý na zvlnenie napájacieho napätia v pracovnom rozsahu o úrovni 1Vpp
• rizík musia byť odolné proti falošným poplachom spôsobeným malými zvieratami, vzdušnými prúdmi, priamym osvetlením reflektorov automobilov a osvetľovacích výbojok.

Prvky predmetovej ochrany možno rozdeliť na:

• Seizmické snímače pracujú na princípe selektívneho spracovania vlnenia, ktoré sa šíri pevnými telesami pri ich mechanickom alebo tepelnom spracovaní. Najnovšie typy využívajú pri svojej činnosti digitálne spracovanie signálu. S týmito snímačmi je možné strážiť predmety ktoré sú z materiálov ako kov, betón, kameň a naopak nie je možné strážiť materiály ako je sklo, drevo, guma, penové materiály. Predpokladom spoľahlivej funkcie je montáž na rovnú plochu stráženého predmetu očistenú od zvuk tlmiacich materiálov. Snímače musia byť pripojené k EZS tak, aby bola možná ich jednotlivá identifikácia, takže sa montujú do samostatných slučiek, alebo sú pripájané na informačné tablo.Pri inštalácii seizmických snímačov je potrebné brať do úvahy okolité vplyvy, ktoré môžu ich činnosť ovplyvniť. Sú to napríklad blízke cesty, železničné trate, metro a pod. Plochy prístupné z vonkajšieho nestráženého priestoru by nemali byť chránené seizmickými snímačmi. Taktiež vo vlhkom prostredí je potrebné zabrániť, aby sa vlhkosť dostala do snímača, čím by mohla ovplyvniť jeho činnosť.
• Závesné snímače vyhodnocujú pôsobenie sily zaveseného predmetu na hák, ktorý je prepojený so snímačom. Elektronika vyhodnotí aj malé pohyby s predmetom, prípadne jemné dotýkanie sa predmetu.
• Polohové snímače sú snímače reagujúce na zmenu polohy stráženého predmetu. Vychýlením kontaktu, ktorý sa dotýka časti stráženého predmetu sa aktivuje magnetický kontakt a elektronikou snímača je vyhlásený poplach. Tento typ snímača je možné použiť tam, kde sa nedajú použiť závesné snímače.
• Kapacitné snímače sú určené na indikáciu priblíženia sa alebo priameho kontaktu stráženého predmetu. Môžu byť využívané na ochranu obrazov, voľne stojacich predmetov kovových ale i nekovových. Kapacitné snímače pracujú na princípe kondenzátora, ktorý je tvorený stráženým predmetom pripojeným ku snímaču, ktorý vyhodnocuje zmeny dielektrika. Vzhľadom na náročnú montáž a nastavovanie sa skoro vôbec nepoužíva. Jeho výhodou je, že k vyhláseniu poplachu dôjde ešte pred začatím manipulovania so stráženým predmetom.

DOMOVÉ SYSTÉMY

Domový systém OASiS

Ochrana – Na monitorovanie situácie v chránenom objekte slúžia detektory, ktoré reagujú na rôzne podnety ako sú pohyb, rozbitie skla, otvorenia okna, požiar, únik plynu, vytopenie pivnice, privolanie zdravotnej pomoci a pod. Informácie vyhodnocuje ústredňa, ktorá podľa podnetu aktivuje sirény, GSM komunikátor, prípadne zabezpečí uzatvorenie plynového ventilu.

Komunikácia – Zabezpečovací systém získava prostredníctvom GSM komunikátora nový rozmer – schopnosť bezdrôtovej komunikácie so svetom. V prípade poplachu systém vykonáva všetky bezpečnostné prenosy prostredníctvom GPRS/GSM alebo SMS (pripojenie na strážnu službu,SMS správy s presným opisom udalosti, odoslanie fotiek z objektu na vzdialený server a mobil v tvare SMS odkazu,…), dokonca simuluje telefónnu linku pre pripojenie klasického telefónu

Komfort – systém je ovládaný prostredníctvom klávesnice, diaľkovým ovládačom, bezdotykovou RFID kartou alebo z mobilu, PC a internetu.

Domový systém Profi GSM

Spojenie GSM komunikátora, bezdrôtového zabezpečovacieho systému a prvkov domovej automatizácie vytvára priestor pre pocit istoty, komfortu a bezpečia . Ide o profesionálne riešenie, ktoré svojou spoľahlivosťou vysoko predčí amatérske konštrukcie na báze upravených mobilných telefónov.

Komplexné bezdrôtové riešenie bezpečnosti v objekte – systém signalizuje krádež, vlámanie do objektu, sabotáž systému, požiar, únik plynu alebo zaplavenie, zdravotnú núdzu, nátlak, prepadnutie a pod.

Bezdrôtová komunikácia so svetom – GSM komunikátor je základným komunikačným prvkom objektu. Súčasťou dodávky GSM komunikátora je aj klasický telefón, z ktorého je možné po pripojení ku komunikátoru prijímať a uskutočňovať hovory podobne ako z pevnej linky. Ďalšou súčasťou je SMS terminál – na pohodlné vybavovanie SMS korešpondencie.

Komfortné a automatizačné vlastnosti systému , vrátane možnosti diaľkového ovládania, nastavovania a kontroly systému cez internet alebo mobilný telefón.

The post Elektronický zabezpečovací systém – EZS časť.2 appeared first on Net4All.

Požiadavky na EZS definuje norma STN EN 50131-1. Poplachové systémy Elektrické zabezpečovacie systémy. EZS musí podľa normy možnosti pre detekciu narušiteľov, spracovávanie informácií, pre ohlásenie poplachov a prostriedky pre prevádzku EZS. EZS sú ponímané, ako komplexné inteligentné domové systémy, na ktoré sú oproti štandardným prvkom pripojené mnohé doplnkové zariadenia zvyšujúce komfort užívateľa (termostaty, relé a pod.)

Hlavnými atribútmi sú:

• funkčnosť tvorená detekciou vyhodnocovacími funkciami, výstupnými funkciami a funkciami zabezpečenia proti sabotáži
• spoľahlivosť, tvorená odolnosťou pred vplyvom okolitého prostredia, prevádzkovou spoľahlivosťou a funkčnou spoľahlivosťou.

Podľa STN EN 50131-1 musí EZS obsahovať nasledujúce komponenty:

• Ústredňu
• jeden alebo viac detektorov
• jedno alebo viac signalizačných zariadení prípadne poplachových prenosných systémov
• jedno alebo viac napájacích zariadení

4 stupne zabezpečenia EZS:

• Stupeň 1: nízke riziko – narušiteľ má malú znalosť EZS a má k dispozícii obmedzený sortiment dostupných nástrojov.
• Stupeň 2: nízke až stredné riziko – narušiteľ má určité znalosti o EZS a má k dispozícii základný sortiment nástrojov a prenosných prístrojov.
• Stupeň 3: stredné až vysoké riziko – narušiteľ je oboznámený s EZS a má úplný sortiment nástrojov a prenosných prístrojov.
• Stupeň 4: vysoké riziko – používa sa vtedy, keď zabezpečenie má prioritu pred ostatnými hľadiskami. Narušiteľ má možnosť spracovať podrobný plán vniknutia, a má kompletný sortiment zariadení vrátane prostriedkov pre náhradu rozhodujúcich prvkov v EZS.

Aby jednotlivé komponenty EZS fungovali správne, musia byť zaradené do jednej z tried prostredia:

• Trieda I – vnútorné prostredie vo vykurovaných miestnostiach +5 až +40 °C, vlhkosť 75%,
• Trieda II – prostredie vnútorné všeobecné (nie je udržiavaná stála teplota) –10 až +40 °C, vlhkosť 75%
• Trieda III – prostredie vonkajšie chránené (komponenty nie sú v plnej miere vystavené vplyvom počasia) –25 až +50 °C , vlhkosť 75%, 30 dní/rok 85 až 95 % vlhkosť
• Trieda IV – prostredie vonkajšie všeobecné (komponenty vystavené vplyvom počasia) –25 až +50 °C, vlhkosť 75%, 30 dní/rok 85 až 95 % vlhkosť.

 EZS musí obsahovať iba také detektory, ktoré sú vhodné pre dané prostredie a použitie. Detektory môžu zahŕňať viac ako jednu technológiu a môžu byť nastavené tak, aby bol poplach vyvolaný viac ako jednou aktiváciou snímača.

Prístupové úrovne:

• Úroveň 1- Prístup pre každú osobu. Ovládacie prvky nemajú žiadne prístupové obmedzenia.
• Úroveň 2- Prístup pre každého užívateľa. Ovládacie prvky ovplyvňujúce prevádzkový stav (bez zmeny nastavenia parametrov EZS). Prístup k ovládacím prvkom pre túto úroveň, alebo indikačným prvkom, ktoré majú byť viditeľné v prístupovej úrovni 2, musí byť obmedzený za pomoci kľúčového alebo kódového prepínača, alebo zámku. Kľúče alebo kódy pre túto úroveň nesmú byť použiteľné pre prístup k funkciám úrovne 3 a 4.
• Úroveň 3– Prístup pre servisných pracovníkov Všetky ovládacie prvky ovplyvňujúce nastavenie parametrov EZS (bez zmeny základného nastavenia EZS). Prístup k ovládacím alebo indikačným prvkom, ktoré majú byť viditeľné v prístupovej úrovni 3, musí byť obmedzený pomocou kľúčového alebo kódového prepínača, alebo zámku. Kľúče alebo kódy pre túto úroveň nesmú byť použiteľné pre prístup k funkciám úrovne 4.
• Úroveň 4- Prístup pre výrobcov Prístup k prvkom meniacim základné nastavenie EZS. Prístup k ovládacím alebo indikačným prvkom, ktoré musiabyť viditeľné v prístupovej úrovni 4, musí byť obmedzený pomocou kľúčového alebo kódového prepínača, zámku, prípadne inými vhodnými prostriedkami.

Prístup k úrovniam 3 a 4 musí byť zakázaný, kým užívateľ na úrovni 2 nedá súhlas.

Nastavenie stavu stráženia a pohotovostného stavu musí byť umožnené iba užívateľom s príslušnou prístupovou úrovňou. Uvedenie do stavu stráženia, alebo pohotovostného režimu je podmienené štandardným fungovaním EZS pri minimalizácii nesprávnej činnosti.

V závislosti od stupňa, musí byť užívateľom po úspešnom uvedení do stavu stráženia k dispozícii indikácia ohľadom toho, že systém je v stave stráženia. Indikácia musí byť časovo obmedzená na 180 s. Ak je potrebné pre prepnutie zo stavu stráženia do pohotovostného stavu vstúpiť do chráneného priestoru, musí byť definovaná povolená cesta.

Za predpokladu, že užívateľ vstúpi do stráženého priestoru príchodovou cestou, bude vyhlásenie poplachu oneskorené o čas nadefinovaný v ústredni a signály od detektorov na príchodovej ceste môžu byť ignorované, prípadne opticky alebo zvukovo signalizované. Maximálna povolená doba nastavovania pohotovostného stavu je 19 45 s. Pokiaľ sa v tomto čase neuskutoční nastavenie, poplachová ústredňa vyhlási poplach. Podobné pravidlá platia pri prepínaní z pohotovostného stavu do stavu stráženia, ale v tomto stave musí byť zadefinovaná povolená cesta (odchodová cesta) s odchodovým oneskorením.

Úlohou výstupnej funkcie je umožniť poplachovému systému poskytovať používateľovi informácie o stave poplachového systému. Medzi výstupné funkcie patrí  predovšetkým indikácia prevádzkového režimu a stavu poplachového systému, signalizácia poplachového stavu, prípadne možnosť iniciovania opatrení na obmedzenie konania útočníka.

Požiadavky na ochranu proti sabotáži:

• všetky svorky a ovládacie prvky by mali byť zaistené proti neoprávnenému prístupu
• kryty musia byť odolné voči mechanickému poškodeniu, aby sa zamedzilo neoprávnenému prístupu k vnútorným prvkom systému bez viditeľného poškodenia krytu, alebo bez spustenia sabotážneho poplachu
• prístup k vnútorným častiam zariadení EZS musí byť vyhotovený tak, aby preň bolo potrebné použitie príslušného nástroja.

Prepojenia musia byť navrhnuté tak, aby umožňovali spoľahlivú komunikáciu medzi komponentmi EZS.

Prepojenie medzi komponentmi môže byť realizované:

• špecifickým pevným vedením
• nešpecifickým pevným vedením
• bezdrôtovým pripojením.

Periodická komunikácia medzi jednotlivými komponentmi musí prebiehať v časových úsekoch podľa požiadaviek jednotlivých stupňov zabezpečenia.  V prípade, že nedôjde v pohotovostnom stave ku komunikácii medzi komponentom a ústredňou EZS v nastavenom intervale, musí byť generovaný signál poruchy.

V prípade, že sa komunikácia neoverila zo známeho dôvodu,musí byť generovaný signál o poruche. Zapnutiu ochrany musí EZS zabrániť, ak pri poslednom overení signálu alebo správy z ktoréhokoľvek komponentu bol prekročený časový interval. Podľa stupňa musia byť jednotlivé prvky monitorované, aby nedošlo k oneskoreniu, zmene, náhrade správ a signálov.

EZS musí spracovávať signály o sabotáži, tiesni a poruche, ktoré sú aktívne dlhšie ako 400 ms a signály o poruche dlhšie ako 10 s. Signály a/alebo správy o narušení, tiesni, sabotáži a poruche musia byť hlásené do 10 s.

V závislosti na stupni EZS musia byť zaznamenávané udalosti:

• identita užívateľa pri nastavovaní stráženia / pohotovostného stavu
• zapínanie / vypínanie ochrany
• vypínanie ochrany
• poplachový stav Tieseň
• identifikácie zóny s tiesňou
• poplachový stav Narušenie
• identifikácie zóny vlámania
• stav sabotáže
• identifikácia jednotlivého detektora narušenia
• zóna alebo detektor vlámania alebo tiesňový hlásič je blokovaný
• zóna alebo detektor vlámania alebo tiesňový hlásič je vypnutý
• porucha detektora
• porucha tiesňového hlásiča
• porucha záložného napájacieho zdroja
• porucha hlavného napájacieho zdroja
• porucha prepojení
• porucha PPS
• porucha výstražného zariadení
• iné poruchy
• preklenutie ochrany pri zapínaní do stavu ochrany
• detektor, ktorý prvý vyvolal poplach
• požiadavky na výmenu akumulátora
• preklenutý detektor / zóna
• zmena dátumu a času
• zmena špecifických nastavení
• detekcia nahradenia
• doplnenie / vymazanie používateľov

Prevádzkovú a funkčnú spoľahlivosť určuje nastavenie a usporiadanie komponentov EZS, ktoré by malo byť také, aby nedochádzalo k chybám obsluhy, ktoré by mohli ovplyvniť činnosť, alebo aby takéto chyby boli indikované. Komponenty musia byť jasne a jednoznačne označené a logicky usporiadané takým spôsobom, aby bola minimalizovaná možnosť chybnej činnosti. Užívateľ môže mať prístup len k takým funkciám, ktoré zodpovedajú jeho prístupovej úrovni. Komponenty EZS musia vyhovovať príslušným normám, musia byť inštalované podľa určitého návrhu a jasných pravidiel. Komponenty by mali byť pravidelne udržiavané a kontrolované, aby pracovali v určených tolerančných medziach.

Dokumentácia týkajúca sa EZS musí byť stručná, úplná a jednoznačná. Dokumentácia komponentu musí obsahovať: 

• názov výrobcu, alebo dodávateľa
• opis komponentu
• normu, ktorej komponent vyhovuje
• názov, alebo značku certifikačného úradu
• stupeň zabezpečenia
• triedu prostredia

Všetky komponenty EZS musia byť označené týmito údajmi:

• názov výrobcu, alebo dodávateľa
• typ
• dátum výroby
• výrobné číslo alebo sériové číslo
• stupeň zabezpečenia
• trieda prostredia

Ústredňa je zariadenie určené na príjem a vyhodnotenie výstupných elektrických signálov detektorov alebo tiesňových hlásičov a k vytvoreniu signálu o narušení.

Vstupné obvody – slúžia na príjem elektrických signálov z detektorov vyhodnocujúcich narušenie stráženého priestoru, tiesňových hlásičov a ovládacích zariadení a spracované signály odovzdávajú vyhodnocovacej a riadiacej jednotke.

Ovládacia jednotka – prijíma spracované signály od ovládacích zariadení a povely na obsluhu poplachovej ústredne odovzdáva riadiacej jednotke.

Vyhodnocovacia a riadiaca jednotka – prijíma elektrické signály od vstupných jednotiek a ovládacej jednotky.

Výstupné obvody – slúžia na úpravu signálov od vyhodnocovacej a riadiacej jednotky pre interné, alebo externé signalizačné zariadenia, prenosové prostriedky alebo doplnkové zariadenia.

Napájanie – jednotka zaisťujúca trvalé napájanie všetkých obvodov ústredne EZS, detektorov, tiesňových hlásičov, ovládacích zariadení, prenosových a doplnkových zariadení.

Funkcie ústredne:

• prijíma a vyhodnocuje výstupné elektrické signály od detektorov EZS
• ovláda signalizačné, prenosové, zapisovacie zariadenia, ktoré indikujú narušenie
• pomocou ovládacích zariadení umožňuje aktiváciu alebo deaktiváciu EZS
• umožňuje diagnostiku systému
• vysiela informácie o svojich stavoch a stavoch systému

Konštrukčné časti ústredne:

• základná doska
• moduly
• zdroje
• konektory a zbernice

Režimy ústredne:

• režim stráženia – ústredňa vyhodnocuje stav jednotlivých detektorov zapojených do slučiek a pri zmene ich stavu signalizujúcej narušenie chráneného objektu spôsobí poplach
• pohotovostný režim – ústredňa nestráži celý objekt, ale chráni len komponenty proti sabotáži, ústredňa spôsobí poplach len pri pokuse o sabotáž prvkov EZS, alebo ústredne samotnej
• servisný režim – režim určený pre nastavovanie vlastností systému EZS – definovanie vlastností jednotlivých slučiek, definovanie časov oneskorení jednotlivých slučiek, rozdelenie ústredne na viac častí, dočasné vyradenie slučky zo stráženia (bypass), programovanie užívateľských kódov, demontáž alebo montáž komponentov systému. Servisný režim môže mať časť prístupnú užívateľovi po zadaní hlavného kódu a časť prístupnú servisnej firme, alebo výrobcovi

Typy slučiek:

• okamžitá slučka – pokiaľ je ústredňa v pohotovostnom režime, na narušenie slučky nereaguje vôbec, pokiaľ bola prepnutá do režimu stráženia a neplynie odchodové oneskorenie, ústredňa musí pri narušení slučky spôsobiť bezodkladné vyhlásenie poplachu.
• oneskorená slučka – v pohotovostnom režime ústredňa nereaguje na narušenie slučky, v režime stráženia ústredňa musí spôsobiť vyhlásenie poplachu po presne určenom čase (po príchodovom/odchodovom oneskorení). Do oneskorených slučiek sú zapájané detektory, ktoré chránia priestory vstupov do objektu v ktorom sa nachádza ovládacie zariadenie EZS.
• Trvalá slučka- sú tu pripájané detektory, ktorých výstup musí aktivovať poplach aj v pohotovostnom režime, aj v režime stráženia.
• Následne oneskorená slučka –Pokiaľ je slučka narušená v čase plynutia príchodového oneskorenia, odmeriava čas príchodového oneskorenia a poplach vyhlási až po uplynutí oneskorenia v prípade, že nebude zadaný správny kód. Pokiaľ je ústredňa v stave stráženia a nebola narušená oneskorená slučka, pri narušení následne oneskorenej slučky ústredňa vyhlási poplach okamžite.
• vonkajšia slučka – je opakom vnútornej slučky. V prípade, že bol poplachový systém uvedený do režimu čiastočného stráženia objektu, narušenie vonkajšej slučky vyvolá stav poplachu.
• tichá slučka – je to spravidla trvalá slučka, v ktorej sú zapojené tiesňové hlásiče. Na ich ovplyvnenie musí ústredňa reagovať vyhlásením poplachu okamžite, avšak v záujme ochrany ohrozených osôb by mal byť poplach tichý – nespustí sa akustická signalizácia (môže sa spustiť optická signalizácia), ale vyhlási sa poplach v mieste trvalej obsluhy (spravidla PCO).

Rozdelenie ústrední:

Všeobecne ich možno rozdeliť podľa: 

• stupňa vybavenosti
• počtu slučiek
• spôsobu pripojenia detektorov

Rozdelenie ústrední EZS podľa počtu slučiek závisí od množstva slučkových vstupov, ktoré ústredňa obsahuje, pričom to súvisí s rozsiahlosťou objektu v ktorom sa môžu ústredne použiť. Podľa tohto kritéria môžeme ústredne rozdeliť na:

• malé (1-5 slučiek)
• stredné (6 až 12 slučiek)
• veľké (nad 12 slučiek)

Ústredne EZS je možné podľa spôsobu pripojenia detektorov rozdeliť do týchto základných skupín:

• Slučkové ústredne – Slučkou je skupina detektorov, alebo tiesňových hlásičov, prípadne zaisťovacích kontaktov, prepojených spoločným vedením. Sú tvorené sériovým spojením rozpínacích kontaktov snímačov detektorov, paralelným zapojením spínacích kontaktov snímačov detektorov alebo kombináciou oboch možností. Každá slučka je pripojená na samostatný vstup ústredne. Výstupný signál z detektorov môže byt‘ realizovaný rozopnutím výstupného bezpotenciálového alebo zopnutím výstupného bezpotenciálového kontaktu. Kontakty môžu byt‘ do ústredne pripojene priamo – bez vyvažovania, alebo v sérii resp. paralelne s tzv. vyvažovacím odporom.Zmena odporu slučky spôsobená aktivovaním niektorého zo zapojených snímačov alebo sabotážou na slučke vedie k vyhláseniu poplachu. Výhodou slučkových ústrední je jednoduchá konštrukcia obvodov poplachovej ústredne a najmä univerzálnosť použitia detektorov. Poplachové ústredne nevyžadujú pripojenie konkrétneho typu detektora, ale možno k nim pripojiť ľubovoľný detektor vybavený výstupnými bezpotenciálovými kontaktmi typu NO. Princíp slučkových ústrední neobmedzuje počet detektorov v ústredni. Komerčne sú ponúkané rôzne typy ústrední s rôznym počtom poplachových slučiek.
• Zbernicové ústredne– využívajú digitálnu adresnú komunikáciu po zbernici medzi ústredňou v režime časového, prípadne frekvenčného multiplexu. Ústredňa periodicky aktivuje adresy jednotlivých detektorov a prijíma príslušné odozvy. Každý detektor musí obsahovať komunikačný modul, ktorý komunikuje 35 s komunikačným modulom v ústredni zaisťujúcim komunikáciu s detektormi pripojenými na zbernicu. Kabeláž tohto systému je menej rozsiahla ako u slučkových ústrední, pretože systém obsahuje jednu zbernicu tvorenú viacžilovým vodičom, ktorý obsahuje napájanie a slúži aj ako dátová zbernica. Výhodou tohto systému je, že ústredňa oznámi, ktorý detektor bol narušený a o aký druh narušenia ide.
• Zmiešané ústredne- sú kombináciou dvoch predchádzajúcich typov ústrední, pričom do každej slučky je možné zapojiť viacero detektorov. Tento typ ústredne sa používa v rozsiahlych objektoch, pričom systém využíva koncentrátory fungujúce ako podústredne, ktoré sú dátovou zbernicou vzájomne prepojené. V prípade dostatočnej kapacity ústredne je možné pripojiť jednotlivé detektory priamo na vstupy koncentrátorov a tým sa ušetrí na vedení.
• Bezdrôtové ústredne- Vzhľadom k základným požiadavkám kladeným na zariadenia EZS je potrebné, aby aj bezdrôtový systém zabezpečoval základné bezpečnostné požiadavky na – hlásenie každého narušenia chráneného objektu v režime stráženia, odolnosť voči sabotáži v pohotovostnom stave, odolnosť voči falošným poplachom, schopnosť detekcie poruchového stavu vlastného systému, atď. Výhodou bezdrôtových systémov je možnosť inštalácie do historických budov, pretože odpadá potreba kabeláže a hrubých montážnych prác. Ďalšou z možností je inštalácia do budov, kde je často menené rozloženie nábytku a tak je možné systém flexibilne prispôsobovať.
• Hybridné ústredne – spájajú všetky vlastnosti bezdrôtových a drôtových systémov (výhody aj nevýhody). Je k nim teda možné pripájať bezdrôtové, ale aj drôtové prvky. Vzhľadom na flexibilitu sa používajú v objektoch, kde je možné kombinovať káblové rozvody k vybraným prvkom a bezdrôtové prvky. Výhodou je využitie starých káblových rozvodov a pripájanie nových bezdrôtových prvkov.
• PCO – pult centrálnej ochrany GPRS/ IP komunikácia je najnovším trendom v oblasti monitoringu objektov. Umožňuje rýchly a trvalý prenos podrobných a šifrovaných údajov z objektu, zabezpečuje periodickú kontrolu prenosovej cesty bez zvýšenia ceny za komunikáciu, nevyžaduje nákladné budovanie a údržbu vlastných sietí ani dokúpenie ďalšieho prenosového zariadenia (napr. vysielača) vlastníkom objektu. Bezpečnostným službám tak, pri vhodne zvolených paušáloch za monitorovanie, stráženie či plnú ochranu, môže priniesť úplne nový segment zákazníkov z radu vlastníkov rodinných domov, bytov, chát ale aj menších a stredných firiem

Napájacie zdroje slúžia k napájaniu obvodov EZS a tiež k napájaniu všetkých nadväzujúcich prvkov ústredne EZS pokiaľ nemajú vlastný zdroj energie. Zdroj je umiestnený v jednom, alebo viacerých komponentoch EZS, alebo v samostatnej skrinke. Keďže funkčnosť systému musí byť zaručená, systém by mal mať záložný napájací zdroj, ktorý je tvorený akumulátormi, prípadne elektrocentrálou.

Systémy obsahujú dva zdroje energie a to základný sieťový napájací zdroj pre trvalé napájanie systému a náhradný (záložný) napájací zdroj pre napájanie EZS pri výpadku základného zdroja. Základný sieťový napájací zdroj je väčšinou integrovaný do ústredne. Prepnutie medzi základným zdrojom nesmie spôsobiť poplachový stav, alebo inak ovplyvniť činnosť.

Základný napájací zdroj musí byť schopný dodať potrebný prúd, ktorý je súčtom prúdových odberov všetkých prvkov systému EZS. Taktiež musí byť schopný po dobe výpadku energie dodať akumulátoru prúd potrebný k jeho dobíjaniu počas stanovenej doby podľa normy STN EN 50131-1. Náhradný napájací zdroj musí byť schopný prekonať najdlhší výpadok energie, podľa STN EN 50131-1, odlišný pre jednotlivé stupne zabezpečenia. Garantovaný zdroj má zaručenú dobu napájania pri výpadku základného zdroja.

Vyhodnocovacia a riadiaca jednotka je hlavnou časťou ústredne slúžiaca k interpretovaniu, spracovaniu, alebo výkonu inštrukcií od programov, pričom môže využívať operačnú pamäť, zbernice, grafické a zobrazovacie zariadenia, atď. Pri konštrukcii systémov sú využívané buď jednoúčelové procesory vyvinuté pre ústredne EZS, optimalizované pre použitie v ústredni určitého typu, alebo univerzálne procesory naprogramované pre činnosť v konkrétnej ústredni.

Indikačné prvky informujú o prevádzkových stavoch ústredne a celého systému a to buď opticky, alebo akusticky, prípadne kombináciou. Úroveň ovládacích prvkov do určitej miery uľahčuje diagnostiku systému, ktorá je vykonávaná prostredníctvom diagnostických programov.&

Indikačné prvky – diagnostické programy, informujú predovšetkým o:

• stave stráženia / nečinnosti systému
• pripravenosti systému na prepnutie do stavu stráženia
• poruche zdroja energie
• narušení slučiek
• tiesňovom hlásení
• poplachovom hlásení

Zariadenia:

• Blokovací zámok kombinuje prvky mechanického zabezpečenia dverí spolu s ovládaním EZS. Montuje sa ako prídavný zámok vstupných dverí a poskytuje užívateľovi pomerne komfortný spôsob ovládania EZS bez toho, aby si musel pamätať číselnú kombináciu. Zámok sa dá uzamknúť iba vtedy, keď je systém v normálnom stave. V prípade, žeužívateľ nechal napr. otvorené okno, elektromagnetická západka mu znemožní uzamknutie blokovacieho zámku a uvedenie systému do stavu stráženia. Výhodou je, že pri vstupe do systému musí užívateľ najprv odomknúť dvere, aby mohol vstúpiť a tým má istotu, že je systém v stave nečinnosti. Konštrukcia dverí s blokovacím zámkom je nákladná, pretože zámok musí obsahovať cylindrickú vložku s odolnosťou voči vylomeniu, alebo odvŕtaniu a okrem toho musí obsahovať zaisťovacie slučky.

• Spínací zámok je ovládacie zariadenie podobné blokovaciemu zámku, ale funguje bez elektronickej západky. Je to vlastne elektronický zámok. Dá sa použiť pri odpájaní slučiek, alebo k ovládaniu ústrední EZS. Odpájanie slučiek by malo byť signalizované optickou, alebo akustickou signalizáciou.

• Kódové klávesnice – Trvalá prevádzka s jedným kódom vedie k riziku, že narušiteľ uhádne kód podľa opotrebovania tlačidiel na klávesnici. Ústredňa a ovládacia klávesnica systému sa umiestňuje vo vnútri chráneného priestoru. Ak je EZS delený do subsystémov rôzneho stupňa zabezpečenia, ústredňa (klávesnica) musí byť v priestore s najvyšším stupňom zabezpečenia. Ovládacie prvky sa nemontujú do miest, kde má prístup verejnosť. Ak má byť vypnutie ochrany objektu realizované na ústredni, je potrebné dbať na také umiestnenie, aby sa pokiaľ je to možné čo najviac skrátila cesta od vchodu k ovládaciemu miestu. Je nutné dbať na to, aby sa zamedzilo možnosti sledovania postupu obsluhy nepovolaným osobám.

• Ovládanie kartou– ovládanie identifikačnou kartou je možné pri použití kartového čítacieho zariadenia využívať pre ovládanie systému. Výhodou je multifunkčnosť karty a jej použitie pre ďalšie aplikácie (objednávanie obedov, dochádzkový systém, parkovací systém a pod.). Nevýhodou je prenosnosť karty, prípadne možnosť vyrobiť kópiu karty, preto ju možno používať pre vysoko bezpečné aplikácie len v kombinácii s iným prvkom zabezpečenia. Vhodné je používanie karty pre aktiváciu systému EZS pri odchode z objektu a pri vstupe do objektu používať kartu v kombinácii s kódom.

• Ovládanie diaľkovým ovládačom- používa sa na aktiváciu a deaktiváciu systému EZS. Môže obsahovať aj ďalšie doplnkové funkcie, akými sú napr. spustenie tiesňového hlásenia a pod. Diaľkový ovládač EZS by mal byť chránený vhodným kódom, aby sa nedal zachytiť jeho signál a vyrobiť kópia ovládača.

• Vonkajšie sirény – najčastejšie sa umiestňujú na stenu stráženého objektu do výšky tak, aby k nim nebol prístup bez použitia rebríka, prípadne zo strechy. Vonkajšie sirény sú zvyčajne kombinované s optickou signalizáciou. Umiestnením nesmie byť narušená viditeľnosť a počuteľnosť sirény.

• Interiérové sirény- vytvárajú pri poplachu v stráženom priestore neznesiteľnú hlukovú hladinu, ktorá prípadnému páchateľovi sťažuje činnosť. V uzatvorenom priestore je ťažké lokalizovať umiestnenie sirény a tým ju rýchle vyradiť z činnosti. Trendom sú bezdrôtové sirény, prípadne drôtové sirény s vlastným záložným zdrojom. Siréna má zvyčajne riadiaci vstup a tamper kontakt.Niektoré sirény obsahujú optoelektronické prvky, ktoré aktivujú poplach pri pokuse o tzv. „vypenenie“ sirény montážnou penou, prípadne majú dvojité kryty. V prípade drôtových systémov musia byť prívodné káble umiestnené v stenách, prípadne v rúrkach odolných voči poškodeniu. Samotné káble sú sirénami monitorované a v prípade ich prerušenia sú sirény napájané náhradnými zdrojmi energie.Použitie sirény má odstrašujúci efekt predovšetkým na páchateľov – amatérov. Ich použitie je vhodné v objektoch, v ktorých nie je prítomná fyzická ochrana, prípadne v takých ktoré nie sú pripojené na PCO. Prieskumami je dokázané, že verejnosť nedostatočne reaguje na zvuk húkajúcej sirény umiestnenej na objekte, alebo v automobile .

• Grafické tablo– je používané v rozsiahlych objektoch k uľahčeniu orientácie obsluhy pri ovládaní systému EZS a pri vyhlásení poplachu. Ide o panely s nakresleným plánom objektu a indikačnými žiarovkami, alebo LED označujúcimi zabezpečené miesta v objekte. Môžu byť vybavené sirénkou pre upozornenie na zmenu stavu systému. V súčasnosti sú nahrádzané počítačmi so špeciálnym softvérom, ktoré sú v prípade potreby sledovania objektu väčším počtom ľudí napojené na veľkoplošné obrazovky, alebo data – video projektory.

• Zapisovacie zariadenia – musia na podnet ústredne vykonať kontrolný zápis. Pre vytvorenie kontrolného zápisu sa používajú tlačiarne, alebo ukladanie na disk. Tlačiarne sa používajú pre neskoršiu analýzu udalostí, ku ktorým došlo počas prevádzky systému EZS v stráženom objekte. Pre prípadnú kontrolu je možné nastaviť niektoré systémy EZS nastaviť tak, aby všetky príkazy, pripájanie a odpájanie slučiek, poruchy a podobne tlačili na tlačiarni.
  Použitý typ tlačiarne závisí predovšetkým od možností pripojenia tlačiarne na EZS a ich kompatibility.

• Optická signalizácia – sa pri vonkajších sirénach najčastejšie používa ako celok v kombinácii s akustickou signalizáciou (je súčasťou krytu sirény – pozri ). Je to vo väčšine prípadov prerušované svetlo červenej, alebo oranžovej farby.

The post Elektronický zabezpečovací systém – EZS časť.1 appeared first on Net4All.

IBS je systémom, v ktorom sú navrhnuté operačné a technické prvky systémovej štruktúry takým spôsobom, ktorý poskytuje optimálne možnú bezpečnosť pri známych vonkajších vplyvoch, pre konkrétne chránenú oblasť alebo záujem, proti špecifikovaným nebezpečenstvám z oblasti nebezpečenstva.

V súvislosti s poskytovaním ochrany určitému chránenému záujmu sa definuje súbor technických a organizačných opatrení musiaci vždy stáť medzi nebezpečenstvami, proti ktorým je zameraný a príslušným chráneným záujmom. Uvedený súbor tvorený kombináciou prostriedkov klasickej, režimovej, technickej a fyzickej ochrany nazývame zabezpečovací systém.

Nebezpečenstvo je aktuálna možnosť daného systému, jeho komponentov, spôsobovať neočakávané negatívne javy ohrozujúce danú stabilitu fungovania príslušného systému. Oblasť nebezpečenstva zahŕňa všetky riziká hroziace chránenému záujmu.

Vonkajšími vplyvmi sú javy ovplyvňujúce predchádzajúce prvky procesu, ale neobsahujú charakteristické rysy nebezpečenstva. Je to napríklad počasie, osvetlenie, prítomnosť zvierat, okolité rastlinstvo a pod. Zabezpečovací systém v technickom poňatí je sústava elektrických, elektronických mechanických alebo iných súčiastok tvoriacich pevne zabudovanú prekážku zabraňujúcu vstupu osoby alebo zvieraťa do chráneného objektu alebo na chránené miesto, alebo výstupu z nich, alebo vjazdu dopravného prostriedku do chráneného objektu alebo na chránené miesto, alebo výjazdu z nich, ktoré nemožno prekonať bez odborných znalostí alebo fyzickej sily.

Každý zabezpečovací systém musí byť navrhnutý na základe analýzy rizík a zraniteľnosti objektu tak, aby poskytoval požadovanú mieru bezpečnosti pre konkrétny chránený záujem. Uvedený typ miery závisí aj od ďalších prvkov, ktoré vytvárajú spätnú väzbu na elimináciu nebezpečenstva (strážna služba, zásahová jednotka). Ekonomickú efektívnosť zabezpečovacieho systému možno vyjadriť koeficientom vyjadrujúcim podiel medzi maximálnymi škodami vyplývajúcim z napadnutia objektu a investíciami potrebnými k inštalácii adekvátneho zabezpečovacieho systému: ε = (S/I) . 100 Čím je hodnota koeficientu ε vyššia, tým sú finančné prostriedky na zaobstaranie zabezpečovacieho systému vynaložené efektívnejšie.

DRUHY OCHRANY

Režimová ochrana – súbor administratívnych opatrení a postupov. Ich primárnou úlohou je zavedenie určitého systému do jednotlivých činností pracovníkov a hostí v chránenom objekte s cieľom zvýšiť bezpečnosť v danom objekte a zároveň podporovať ďalšie druhy ochrán. Jedná sa o systém organizačných a administratívnych opatrení, ktoré vymedzujú pohyb osôb v chránenom objekte, chránenom priestore a jeho okolí, ako aj tok informácií súvisiacich s ochranou daného chráneného objektu .

Fyzickou ochranou– ochrana fyzicky prítomnou osobou na chránenom mieste, prípadne pri chránenom záujme. V súlade s ustanoveniami zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa pod fyzickou ochranou rozumie obchôdzka, stráženie, prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému a priame riadenie a kontrola týchto činností.

Fyzickú ochranu môžeme rozdeliť na:

• vlastnú ochranu – Medzi vlastnú ochranu sa radí napríklad osobný strážca alebo systém susedských hliadok.
• fyzickú ochranu zabezpečovanú bezpečnostnými službami – Bezpečnostné sa delia na štátne a súkromné bezpečnostné služby. Technická ochrana je relatívne jednoduchý a lacný spôsob zabezpečenia objektu. Technická ochrana má sama o sebe viac menej len preventívnu funkciu, preto je potrebné kombinovať ju s fyzickou ochranou. V súčasnosti patrí spolu s fyzickou ochranou medzi najpoužívanejšie spôsoby ochrany a v závislosti na zásahu fyzickej ochrany medzi najspoľahlivejšie.

Od použitých komponentov a súčastí závisí, či zabezpečovací systém bude patriť medzi najťažšie prekonateľné. Pasívne prvky ochrany patriace do skupiny klasickej ochrany, reprezentujú mechanické zábranné prostriedky – MZP,  ako napríklad stavebné konštrukcie, otvorové výplne, bezpečnostné úschovné objekty, uzamykacie systémy, bezpečnostné sklá resp. fólie a iné bariéry.  Aktívne prvky ochrany, patriace do skupiny technickej ochrany, reprezentujú poplachové systémy PS, medzi ktoré patrí elektrický zabezpečovací systém, priemyselná televízia, systém kontroly a riadenia vstupu SKV, elektrická požiarna signalizácia EPS.

Obvodová (perimetrická) ochrana – signalizuje narušenie obvodu objektu. Obvodom objektu rozumieme hranicu objektu, ktorá je realizovaná vymedzovacou bariérou (plotom, priekopou, atď.).

Plášťová ochrana– signalizuje narušenie plášťa objektu tzn.zvislých prípadne vodorovných stavebných konštrukcií (stien, podlahy, stropov). Pod objektom v tomto prípade sa rozumie samotný stavebný objekt, či už je to celá budova alebo vyčlenený komplex miestností.

Priestorová ochrana-  signalizuje narušenie vnútorného priestoru objektu ohraničeného zvislými a vodorovnými stavebnými konštrukciami.

Predmetová ochrana–  signalizuje bezprostrednú prítomnosť narušiteľa pri chránenom predmete alebo neoprávnenú manipuláciu s chráneným predmetom. V niektorých literárnych zdrojoch je uvádzaná okrem menovaných aj tzv. kľúčová ochrana, ktorá signalizuje narušenie kľúčových miest v objekte a to predovšetkým miest, kde sa predpokladá pohyb páchateľa (napr. chodby, schodištia, atď.).

Pre každý typ technickej ochrany objektov sú vyrábané prvky EZS, ktoré môžeme podľa priestorového zamerania rozdeliť na:

• prvky EZS obvodovej (perimetrickej) ochrany
• prvky EZS plášťovej ochrany
• prvky EZS priestorovej ochrany
• prvky EZS predmetovej ochrany
• prvky tiesňovej ochrany

The post Integrovaný bezpečnostný systém appeared first on Net4All.