Pre tých z vás, ktorí nikdy nepočuli o Dolby Atmos, to neznamená, že ste to vlastne nepočuli. Mnoho kín využíva túto technológiu už niekoľko rokov, takže je pravdepodobné, že už ste atmosféru Dolby Atmos zažili. Novinkou je rozšírenie tejto 3D zvukovej technológie na domáce kiná. Systémy priestorového zvuku s reproduktormi Dolby Atmos spolu so zodpovedajúcimi diskami Blu-ray so zvukovými stopami zmiešanými pre systém Dolby Atmos sú teraz k dispozícii od mnohých výrobcov.

Akým spôsobom Dolby Atmos pracuje?
Na rozdiel od tradičných systémov priestorového zvuku nie je pohyblivý zvukový komponent v systéme Dolby Atmos založený na kanáloch, ale skôr pracuje s takzvanými zvukovými objektmi. V 5.1-kanálovom alebo 7.1-kanálovom systéme je zvuk zmiešaný takým spôsobom, ktorý umožňuje jeho priradenie k 6 alebo 8 dostupným kanálom. Aby sa zvýšil účinok explózie na ľavej strane obrazovky, zvuk by sa jednoducho poslal do reproduktorov na ľavej strane.

Tento systém funguje dobre, ale obmedzuje spôsob zmiešania zvuku, ako aj počet a usporiadanie hardvérových komponentov použitých na jeho prehrávanie. Z tohto dôvodu systémy priestorového zvuku takmer vždy prichádzajú do konfigurácie reproduktorov 5.1 alebo 7.1. Na druhej strane Dolby Atmos je škálovateľný a prispôsobivý systém. Soundtrack zmiešaný pre Dolby Atmos môže pracovať s 8 reproduktormi v 5.1.2. usporiadaní v domácom kine alebo s až 64 samostatnými reproduktormi vo veľkom kine. Na použitie v domácom kine sú však najbežnejšie usporiadania 5.1.2, 5.1.4, 7.1.2 alebo 7.1.4. Čísla sú rozdelené nasledovne: Najprv priestorové reproduktory, potom počet basových reproduktorov (zvyčajne 1) a následne stropné alebo upfirings reproduktory.

The post Dolby Atmos appeared first on Net4All.

Prvý poloreliéfny film s použitím modro-červených okuliarov bol predvedený v roku 1915 a verejnosti až o sedem rokov neskôr. 3D televízor bol vynájdený Johnon Logie Bairdom 10. augusta 1928. V roku 1935 bol prvýkrát premietnutý 3D farebný film. Po druhej svetovej vojne boli už 3D osobné kamery bežnou záležitosťou.  V roku 1950 sa 3D televízie stali v USA veľmi populárne a začalo sa s veľkovýrobou 3D filmov a seriálov.

Metódy zobrazovania

Stereoskopia
Stereo obraz je oknom v zobrazovacej rovine do virtuálneho sveta. Objekty s nulovou paralaxou sa nachádzajú v úrovni tohto okna. Mozog dokáže akceptovať objekty nachádzajúce sa za týmto oknom (tzv. objekty s pozitívnou paralaxou) a dokáže pracovať objekty vystupujúce pred spomenutým oknom (objekty z negatívnou paralaxou). Mozog nedokáže pochopiť situáciu, keď časť objektu vystupuje do popredia a zvyšok objektu neexistuje, pretože na jednotlivých záberoch sa nachádza iba časť objektu vystupujúca z okna a jeho zvyšok je za hranicami oboch záberov.

 Riešením je posunutie vzdialenosti nulovej paralaxy tak, aby sa nekompletné objekty nachádzali za oknom zobrazovacej roviny. Vtedy je situácia pre mozog obdobná ako keď sa oči pozerajú cez skutočné okno – vtedy rám okna zakrýva objekty za ním, čo je úplne prirodzené. Vo všeobecnosti sa odporúča používať nízke hodnoty interaxiálnej separácie a široký zorný uhol, min. 40° v horizontálnej rovine, čo je ekvivalent 50 mm ohniskovej vzdialenosti (teda približne ohnisková vzdialenosť ľudského oka). Zvolená ohnisková vzdialenosť ovplyvňuje hĺbkové vnímanie reliéfu objektu.

S menšími hodnotami ohniskovej vzdialenosti sa reliéf zvýrazňuje. Pri použití vyšších hodnôt sa perspektíva splošťuje, môže sa teda stať, že zobrazovaný predmet sa bude javiť síce v priestore, ale plochý. Paralaxa zohráva dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní stereoskopického efektu. Pri vytváraní záberov blízkych objektov môže byť  vzdialenosť malá a pri tom stále vytvárať dostatočne silný hĺbkový efekt. Na druhej strane, pri vytváraní záberov veľmi vzdialených objektov môže byť potrebná vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov. V závislosti od toho, či je táto vzdialenosť menšia, resp. väčšia ako zavedený štandard priemernej vzdialenosti ľudských očí. Jedná sa  o hypostereo, resp. hyperstereo zábery. Hypostereo nachádza využitie napr. pri makro záberoch, hyperstereo napríklad pri topologickej fotogrametrii.

Pre jednoduché stereo experimenty a v prípadoch, keď nie je k dispozícii iný spôsob, postačí aj jednoduchá metóda známa aj pod označením cha-cha. Spočíva v tom, že autor budúceho stereo záberu vezme fotoaparát, rozhodne sa pre žiadanú kompozíciu budúceho záberu, naváži sa na ľavú nohu a stlačí spúšť pre vytvorenie ľavého záberu. Následne, bez toho aby menil kompozíciu, prenesie svoju váhu na pravú nohu a opätovne stlačí spúšť pre vytvorenie pravého záberu. Uvedený spôsob má mnoho nedostatkov. Jedným z obmedzení je nemožnosť zachytávať pohyblivé scény, nakoľko sa zábery vyhotovujú s časovým posunom a aj jemný vánok môže výraznejšie zmeniť zachytávanú scénu.

Sofistikovanejší spôsob založený na obdobnom princípe zahŕňa použitie statívu a špeciálneho adaptéru, ktorý dovoľuje posúvať fotoaparát v horizontálnom smere, čím sa predovšetkým eliminuje riziko zavedenia vertikálnej paralaxy. Napriek tomu, že táto metóda nie je univerzálne použiteľná, nachádza svoje uplatnenie napríklad v stereofotogrametrii, pri topologickom mapovaní z vytvorených leteckých, či družicových snímok, kedy sa v istých časových intervaloch závislých na výške a rýchlosti kamery robia snímky topologických oblastí. K tomu, aby sa dali zachytávať aj pohyblivé scény treba je nutné vyriššiť synchronizáciu. Najjednoduchším spôsobom je synchronizácia rúk vlastného tela, kedy prsty ľavej a pravej ruky súčasne stlačia spúšť na jednotlivých fotoaparátoch. Takýto prístup však len sotva zaručí dostatočne presnú synchronizáciu. Preto je žiadúce zabezpečiť synchronizáciu zariadení za pomoci diaľkových ovládačov .

Rovnaké princípy sa aplikujú aj pri renderovaní scén v 3D softvérových aplikáciách. Princíp je v tom, že sa v scéne vytvoria dve kamery s rovnakými nastaveniami a postupne sa pre každú z nich vygeneruje obraz, ktorý sa následne spojí do stereo obrazu. Ďalšie spôsoby vytvárania stereo záberov poskytujú špeciálne kamery a fotoaparáty vytvorené špecificky za týmto účelom. Telo aparátu zvyčajne obsahuje dva navzájom horizontálne posunuté objektívy. Každý objektív potom zaznamenáva v plnom rozlíšení obraz zo svojho uhlu pohľadu.

Prvé stereoskopické obrázky vznikali ešte pred samotným objavom fotografie, vznikali manuálne.  Podstatou  je zavedenie paralaxy do obrazu, ktorá je príčinou retinálnej disparity, vďaka ktorej vzniká stereopsia. Nie je teda nevyhnutnosťou, aby na počiatku boli dve kamery. Vytvoriť paralaxau je možné aj umelo.

Ide o proces zahŕňajúci:

– segmentáciu objektov v scéne;
– vytvorenie  dvojrozmerného, monochromatického obrazu
– následné vytvorenie  trojrozmernej scény
– derivácie posunutého záberu obsahujúceho paralaxu

HFR 3D

Je metóda vysokorýchlostného snímkovania pre 3D obrazy. Jej princíp spočíva v zdvojnásobení rýchlosti premietacieho štandardu na 48 snímok/s.  Uvedený jav zabezpečuje že každé oko dostáva „všetky“ snímky a nie len ich polovičný počet, čím je vyvolaný efekt realistického 3D obrazu s vysokou ostrosťou. Túto technológiu je možné použiť ako aktívnu aj pasívnu verziu projekcie. Problémom je nutnosť upragdnutého hardvéru (premietačky v kinách).

Ultra – D

Jedná sa o trojrozmernú technológiu spoločnosti SeeCubic fungujúcu na princípe holografie ktorá za pomoci hardvéru a softvér vytvára informácie z pixlov a to aj z 2D obrazu čím vzniká hĺbkový vnem. Obraz je možné sledovať z ľubovoľnej vzdialenosti a bez ohľadu na počet divákov. Zdrojom môže byť signál 2D alebo 3D. Krabička SeeCube je schopná spracovávať vstupný signál a previesť ho na výstupný trojrozmerný obraz. Je kompatibilná s hernými konzolami.

Autostereoskopia

Je taktiež metódou zobrazovania  stereoskopického obrazu. Táto metóda nevyžaduje používanie okuliarov.
Medzi autostereoskopické displeje patria:

• Paralaxová bariéra – zariadenie umiestnené na prednej časti monitoru, vďaka čomu je možné vidieť 3D obraz bez použitia okuliarov. Je zložená z vrstvy materiálu s radou presných štrbín. Obraz musí byť pripravený na zobrazenie takým spôosobom, aby nepárne stĺpce predstavovali celý obraz pre ľavé oko a párne stĺpce pre pravé oko čím sa ale redukuje rozlíšenie vo vodorovnom smere. Nevýhodou sú slabé pozorovacie uhly.
• Lentikulárny displej– je zoskupenie zväčšovacích šošoviek, navrhnutých tak aby pri pohľade z mierne odlišných uhlov sa zobrazoval odlišný obraz. Pozorovacie uhly sú obmedzené. Vo väčšine prípadov musí pozorovateľ sedieť iba na určitom mieste bez pootáčania hlavy.

Prvé autostereogramy náhodných bodov, boli objavené koncom 50. rokov dvadsiateho storočia Bélom Juleszom .  Ich princíp spočíva vo vytvorení dvoch obdĺžnikov vyplnených náhodnými bodmi. Jeden obdĺžnik zostáva nezmenený, v druhom sa body tvoriace požadovaný tvar posunú do jednej strany. Pri voľnom pohľade na oba obdĺžniky dochádza k retinálnej disparite, a teda k hĺbkovému vnemu. Začiatkom 90. rokov dvadsiateho storočia na vylepšení  spolupracovali programátori Tom Baccei, Cheri Smith a Bob Salitsky. Našli spôsob, ako vytvoriť plnofarebný autostereogram s opakujúcim sa farebným pozadím.

Rozdelenie 3D displejov

• Autostereoskopický – využíva optické komponenty v displeji. okuliare na zobrazenie 3D obrazu nie sú potrebné, má širšie pozorovacie uhly na rozdiel od klasickej stereoskopie. Celkový efekt je veľmi podobný pohľadu cez okno. Počítačom generovaná holografia – funguje na báze zariadenia schopné vyvárať svetelné pole podobné tomu, ktoré sa nachádza na pôvodnej scéne
• Stereoskopický – vytvára ilúziu hĺbky zobrazovaním dvoch obrazov cez seba (pre každé oko jeden). V mozgu spájajú a vytvárajú dojem 3D obrazu. Chybou tejto zobrazovacej techniky je potreba okuliarov so špeciálne nastavenými filtrami.
• Volumetrický – používa fyzikálny mechanizmus na zobrazenie svetelných bodov v rámci priestoru . Pri tomto type dispeja pojem pixely nahrádza pojem voxely.
  
• Head-mounted display
  Je špeciálne zobrazovacie zariadenie obsahujúce miniatúrne obrazovky určené zvlášť pre ľavé a pravé oko, z ktorých sa obraz privádza do príslušného oka prostredníctvom optických systémov pre zabezpečenie možnosti zaostrenia. Využitie nachádza predovšetkým pri prechádzkach vo virtuálnom svete. Vďaka sledovaniu sa dá zistiť relatívny pohyb užívateľa a podľa toho upraviť zobrazovanú virtuálnu scénu.
  
• Bariérový displej
  Je zaradený medzi autostereoskopické displeje spočívajúce v spôsoboch zobrazenia stereoskopického materiálu bez nutnosti prídavných pomôcok, ktoré by bol pozorovateľ nútený nosiť.
  Uvedenú skutočnosť sa dá dosiahnuť preložením bariérovej masky v blízkosti monitora. Na monitore sa ľavý a pravý obraz po častiach zložených z vertikálnych pásov striedajú.
• Lentikulárny Displej
  Je taktiež zaradený medzi autostereoskopické dispeje.  Lentikulárny dispej využitím drobných šošoviek zabezpečuje pozorovanie korešpondujúceho vertikálneho pásu správnym okom. Jeho výhodou je možnosť sledovať obraz z viacerých miest súčasne, avšak iba v správnych zónach. V oboch prípadoch sa však kvôli rozbitiu obrazu na pásy znižuje rozlíšenie.

Rozdelenie 3D okuliarov
Ku stereoskopií sú potrebné aktívne alebo pasívne okuliare.

a)Aktívne okuliare – obsahujú elektrický obvod zabezpečujúci striedanie zobrazovania obrazu pre ľavé a pravé oko mnohokrát za sekundu. Pri zobrazení obrazu pre jedno oko je druhá časť okuliarov zatemnená. Táto metóda unavuje oči ,je nevhodná k dlhodobému sledovaniu.

b) Pasívne okuliare –ide o dva projektory vytvárajúce obraz na jednom plátne. jeden polarizovaný vertikálne a druhý polarizovanýhorizontálne. Pozorovateľ vďaka opačnej polarizácii môže vnímať 3D obraz oboma očami naraz

1.Anaglyfické okuliare
Aby sa dalo využiť plné rozlíšenie zobrazovacieho zariadenia, musia sa ľavý a pravý obraz zobraziť na celú plochu. Obrazy je nutné prekryť jeden cez druhý, čo znamená stratu priestorovej informácie.
Existujú však spôsoby, pri ktorých sa informácie o príslušnosti k oku nestrácajú. Jedným takým spôsobom je metóda anaglyfov. Ich princíp je založený na princípe použitia dvoch komplementárnych farebných filtrov1. V prvom zábere sa odstráni farebná informácia tvorená prvou farbou, v druhom zábere sa odstráni farebná informácia tvorená druhou farbou a obrazy sa preložia jeden cez druhý. Pre následné prezeranie takéhoto obrazu je potrebné použitie farebných filtrov rovnakých farieb (farebné okuliare). Tie zabezpečujú, že každé oko uvidí len jemu určený záber.

Najčastejšie používané farebné kombinácie sú:
– červená- modrá
– červená-zelená
-žltá-modrá
-zelená-purpurová

Výhodou tejto metódy je jej ľahká dostupnosť a nízke náklady. Použiteľnosť tejto metódy je tiež veľmi široká. Je vhodná na použitie s CRT i LCD monitormi, pri premietaní na plátno i na tlačenom materiáli, kde však môže nastať problém so správnou reprezentáciou tlačených farieb.

Pri premietaní je možné použiť dve techniky.
1. Premietanie materiálu s využitím jednej premietačky
2. Premietanie dvoch materiálov súčasne s dvoma filtrami. Nevýhodou tejto metódy je narušovanie vnemu a farieb obrazu.

Pre elimináciu farebných inkonzistencií je nutné desaturovať červenú a belasú farbu v pôvodných záberoch, poprípade skonvertovať do odtieňov šedej

2.Polarizačné okuliare
Svetlo vyžarované monitorom alebo premietačkou nie je polarizované z čoho vyplýva rozličná orientácia elektromagnetických vĺn. Opísaná  vlastnosť elektromagnetického žiarenia sa dá využiť pri rozlišovaní navzájom prekrytého ľavého a pravého záberu v obraze. Princíp spočíva v tom, že svetlo tvoriace ľavý obraz má opačnú polarizáciu než  svetlo tvoriace pravý obraz. Tento fakt sa zabezpečí polarizačným filtrom umiestneným na monitore alebo premietačke, ktorý zabezpečí rovnakú orientáciu svetla pre ľavý obraz a opačnú, o 90° pootočenú, orientáciu pre pravý obraz.

Aby zároveň každé oko rozoznávalo správny obraz, jen evyhnutné aby aj svetlo vnikajúce do oka malo súhlasnú polarizáciu. Na tento účel slúžia špeciálne polarizačné okuliare, ktorých jedno sklo je relatívne k druhému natočené o uhol 90°.. Najčastejšie využitie polarizačného svetla spočíva v použití dvoch premietačiek s dvomi opačne orientovanými polarizačnými filtrami umiestnenými pred ich objektívmi.Pri premietaní je tiež nevyhnutné použiť plátno, ktoré nemeniace polarizáciu svetla.

Pri použití lineárnej polarizácie je dôležité aby pozorovateľ sedel kolmo na premietaciu rovinu. Tejto nepríjemnosti sa dá vyhnúť použitím cirkulárnej polarizácie.

Alternatívou k použitiu dvoch premietačiek je tzv. Z-Screen, čo je vlastne cirkulárny polarizačný filter alternujúci orientáciu polarizácie pri vysokej frekvencii. Tento filter je možné použiť s premietačkou i monitorom. Pre použitie uvedenej metódy je dôležité mať k dispozícii zobrazovacie zariadenie s vysokou obnovovacou frekvenciou. Frekvencia obnovy obrazu a frekvencia alternácie polarizácie filtra sa napr. pomocou infračerveného vysielača zosynchronizuje. V každom nepárnom cykle sa potom na toto výstupné zariadenie posiela obraz pre ľavé oko a pri každom párnom cykle obraz pre pravé oko. Pri dostatočne vysokej použitej frekvencii zobrazovacieho zariadenia sa obraz javí ako plynulý.

3.Zatmievajúce okuliare
Ide o okuliare, ktorých sklá pozostávajúce z LCD panelov pri vysokej frekvencii striedavo prepúšťajú, resp. neprepúšťajú svetlo. Pre túto technológiu je taktiež potrebné zobrazovacie zariadenie s vysokou obnovovacou frekvenciou.

Zariadenie zobrazuje v jednotlivých cykloch striedavo zábery pre ľavé a pravé oko, pričom pomocou infračerveného signálu dochádza k synchronizácii zatmievajúcich okuliarov. Počas nepárneho cyklu prepúšťajú svetlo jednému oku, zatiaľ čo sklo opačného oka je zatemnené a v párnom cykle naopak. Pri správnej synchronizácii a dostatočne rýchlo sa striedajúcich záberoch vidia oči iba korešpondujúce zábery nutné pre vytvorenie hĺbkového vnemu.
3D televízory

3D televízory využívajú dva základné typy stereoskopie

1.Aktívna stereoskopia – Aktívne 3D okuliare sú bezdrôtovo synchronizované  s televízorom alebo projektorom.  Pri 3D obraze v rýchlosti 75 – 100 x za sekundu sa striedavo zatmaví ľavé a pravé oko. Opísaná skutočnosť spôsobuje priestorovo orientovaný vnem. Medzi základné výhody aktívneho prevedenia patrí možnosť zobraziť obraz v plnom rozlíšení.

nVidia 3D Vision – Jedná sa o 3D zobrazovaciu metódu spoločnosti nVidia primárne určenú pre počítačové hry. Je založená na báze aktívnej technológie pracujúcou s f = 12 Hz.  Okuliare nVidia disponujú podporou pre dané hry, v ktorých je možné nastavovať hĺbku pohľadu podľa potrieb používateľa.

2.Pasívna stereoskopia –  Pri tomto type stereoskopie sú využívané polarizačné okuliare pričom obraz nie je zobrazený postupne, ale naraz pričom každé oko vidí mierne odlišný obraz. Mozog následne oba obrazy spojí , čím vytvorí priestorovo orientovaný obraz. Nevýhodou uvedeného typu stereoskopie je obraz v polovičnom rozlíšení.


Videá na internete sú prístupné predovšetkým vo formáte SBS (side by side) a TAP (top and bottom).

3D obraz z 2D zdroja

Výsledná kvalita konvertovania záleží vždy na kvalite zdroja. Je známych niekoľko programov schopných spektrálne posunúť obraz a modulovať na modro – červenú.  Z hľadiska filmov nastáva výrazne zložitejší proces. Existuje množstvo programov podmienených počítačom.

Existujú dva základné spôsoby prevodu:

1. Oneskorené zobrazenie – jednému oku je obraz posielaný s miernym oneskorením. Táto technológia je vhodná pre aktívne 3D
2. Dynamické zobrazenie – ide o extrémne náročné spracovanie za pomoci softvéru vyžadujúceho analýzu obrazu pri ktorom dochádza k prepočtu scény – vypočítaniu pohybu čo á za dôsledok mierne skosený snímok. Táto metóda vyžaduje ostro vyznačené hrany kvôli eliminácií rozmazávania.

The post 3D obraz appeared first on Net4All.

Priestorový zvuk je koncept rozširujúci zvuk z nulového alebo jedného rozmeru (mono/ stereo) do druhého alebo tretieho rozmeru. Uvedený koncept je najčastejšie využívaný pre verejné zvukové prostredie.

Formáty záznamu  priestorového zvuku:

a) DVD- Audio – jedná sa o digitálny formát určený na ukladanie vysoko kvalitného zvukového záznamu neobsahujúceho video. Jednotlivé dáta sú uložené vo formáte .war

b) SACD – zvukový nosič ponúkajúci frekvenčný rozsah do 100 kHz. Jeho výhodou je reprodukcia priestorového zvuku.

c) Dolby digital (AC-3) – je fexibilný zvukový formát podporujúci 6 nezávislých kanálov s frekvenciou f = 48 kHz. V označení 1 hovoríme o ľavom prednom, centrálnom, pravom prednom, ľavom zadnom a pravom zadnom reproduktore, a o subwooferi pre reprodukciu hlbokých tónov.

Kóder AC-3 prevádza zvuk vo formáte PCM na bitový tok. Najskôr sú bankami filtrov prevedené PCM vzorky na bloky frekvenčných koeficientov. Každý z týchto koeficientov je reprezentovaný mantisou a exponentom. Skupina exponentov je kódovaná spektrálnou obálkou, ktorá redukuje spektrum tohto úseku na základe psychoakustických princípov. Spektrálna obálka je tiež dôležitou súčasťou funkcie bitovej alokácie, pretože udáva na koľko bitov má byť kódovaná mantisa. Spektrálna obálka a kvantizované mantisy šiestich audio blokov (1536 audio vzoriek) je formátovaných do jedného rámca AC-3. Bitový tok AC-3 je sekvencia rámcov AC-3.

Dekódovanie je opačným procesom. Dekodér synchronizuje zakódovaný bitový tok, kontrolujechyby a deformátovatuje rôzne typy dát – zakódovanú spektrálnu obálkou a kvantizovanú mantisu, ktoré následne funkcia bitovej alokácie dekóduje. Zo spektrálnej obálky sú vytvorené exponenty, ktoré sú spoločne s mantisami transformované späť do časovej oblasti, tak sú vytvorené PCM vzorky.

Štandard AcC-3 povoľuje maximálny kódovaný bit-rate (dátový tok) do 640 Kbit/s. Z uvedenej hodnoty bol vytvorený oficiálny štandard, pričom Blu-ray prehrávače, Sony Playstation 3 a Microsoft Xbox herná konzola dokážu vysielať až 640 kbit/s. Zvuk je vedený na SPDIF výstup a prenášaný do receivera (AV prijímača) alebo domáceho kina SPDIF koaxiálnym káblom.

Verzie:

• Dolby Digital 2.0– obsahuje 2 zvukové kanály a môže byť mono alebo stereo.
• Dolby Digital 2.0 Surround–  na rozdiel od analógoo zaznamenáného zvuku obsahuje informáciu že sa jedná o Dolby Surroud
• Dolby Digital Surroun EX – DD Surround EX poskytuje spätnú kompatibilitu s 5.1 DD verziou a nesie aj šiesty, zadný centrálny kanál aby sa zdokonalili lokalizačné efekty. Extra kanál je matrixovo kódovaný do samostatného ľavého a pravého kanálu z prvotnej 5.1 zmesi. Výsledok môže byť prehraný bez straty informácií na štandarde 5.1 alebo na systémoch 6.1 a 7.1 vybavených Surround EX dekódovacím čipom a prídavnými reproduktormi.
• Dolby Digital 4.0–obsahujíe 4 samostatné kanály (ľavý, stredný, pravý, zadný).
• Dolby Digital 5.0–obsahuje 5 samostatných kanálov(predný ľavý, stredný, predný pravý, zadný ľavý a zadný pravý) bez basového LFE kanálu.
• Dolby Digital 5.1– najčastejšia verzia obsahujúca 5 hlavných plnorozsahových kanálov (predný ľavý, stredný, predný pravý, zadný ľavý a zadný pravý) a jeden LFE kanál.
• Dolby Digital 5.1 EX –Dolby Digital EX je podobný formátu Pro-Logic ktorý využíva technológiu Matrix pre pridanie centrálneho a osobitného zadného kanálu pre lepšie priestorové ozvučenie. EX pridáva pôvodnému Dolby Digital rozšírenie o štandard 5.1 kanálov. Popri klasických 5.1 kanáloch obsahuje zadný stredný kanál ktorý je maticovo zakódovaný v zadnom ľavom a zadnom pravom kanáli. Uvedený  formát nebol navrhnutý ako ”čistý“ 6.1 alebo 7.1 výstupový kodek, pretože jeho schopnosť podpory samostatného šiesteho kanála je v porovnaní s konkurenčným DTS-ES veľmi malá.
• Dolby Digital Plus – vylepšený kódovací systém ponúkajúci vyššie dátové toky. Podporuje viac zvukových kanálov (13.1), redukujúce kompresné artefakty, vylepšené kódovacie techniky a spätnú kompatibilitu existujúcim AC- hardvérom
• Dolby Digital Live Dolby Digital Live (DDL) – je tzv. real-time kódovacia technológia (kódovanie v reálnom čase) určená pre interaktívne média. Má schopnosť konvertovať akýkoľvekaudio signál na PC alebo hernej konzole do 5.1 kanálového formátu Dolby Digital a transportuje ho cez S/PDIF kábel. Podobnú technológiu ponúka aj konkurencia pod názvom DTS Connect. DDL je dostupný na základných doskách s kodekmi ako sú Realtek ALC882D, ALC888DD a ALC888H a je tiež podporovaný všetkými zvukovými kartami Creative X-Fi. Dôležitou výhodou tejto technológie je to, že umožňuje využitie digitálneho multikanálového zvuku s komerčnou zvukovou kartou.
• Dolby TrueHD – je vyspelý bezstratový audio kodek založený Meridian Lossless Packing. Podpora zvedeného kodeku je garantovaná u hardvéru formátu HD DVD a voliteľná u Blu-ray Disc, TrueHD podporuje 24 bitové audio kanály pri frekvencii 96 kHz pri prenosovej rýchlosti 18 Mbit/s. Maximálny počet pri takomto priepustnom pásme je 14. (HD DVD a Blu-ray Disc využívajú iba 8 z celkového možného počtu poskytnutých kanálov)Kanálové konfigurácie
  • Mono (iba center)
  • 2-channel stereo (Ľavý + Pravý), optionally carrying matrixed Dolby Surround
  • 3-channel stereo (Ľavý, Center, Pravý)  2-channel stereo s mono surround (Ľavý, Pravý, Surround)
  • 3-channel stereo s mono surround (Ľavý, Center, Pravý, Surround)
  • 4-channel quadrophonic (Ľavý, Pravý, Ľavý Surround, Pravý Surround)
  • 5-channel surround (Ľavý, Center, Pravý, Ľavý Surround, Pravý Surround)

  Všetky tieto konfigurácie môžu v prípade potreby obsahovať extra kanál nízkofrekvenčných efektov – Low Frequency Effect (LFE). LFE je metóda zvukového záznamu využívajúca iba nízke frekvencie (20 – 120Hz) a takýto záznam je spravidla interpretovaný zariadením zvaným subwoofer. Posledné dve konfigurácie so stereo surround ozvučením môžu voliteľne používať Dolby Digital EX matrix kódovanie pre pridanie osobitného zadného kanálu (Rear chanel).

  Viacero  Dolby Digital dekodérov je vybavených funkciou podmixovania. Viackanálový formát je upravený pre menej kanálový formát, napr. stereo. Uvedené upravenie umožňuje prehratie priestorového zvuku cez dostupné ozvučenie. Číslo ‚1‘ v 5.1, 7.1 atď. označuje o formáte pre LFE kanál, ktorý je taktiež diskrétny kanál. Elektrotechnická fakulta, Žilinská univerzita v Žiline 28 4.8 Využitia Dolby Digital – Dolby Digital SR-D kino nahrávky sú synchronizovane zaznamenávané na 35 mm páse využívajúcom sekvenčné dátové bloky umiestnené medzi každou performačnou medzerou. CCD snímač v projektore vyberá naskenované obrazy tejto časti a procesor ich následne zlaďuje s AC-3 dátovým tokom. Tieto dáta sú potom konečne dekódované do 5.1 kanálového zdroja.
  

d) DTS – jedná sa o digitálny viackanálový formát priestorového ozvučenia so stratovou kompresiou. Jeho využitie spočíva v ozvučení filmov v kinách, diskoch DVD – video. Medzi domácimi a technickými variantami sa vyskytujú menšie technické rozdiely.

Varianty:

• DTS 5.1– jedná sa o základnú najrozšírenejšiu variantu, s 5.1 kanálmi (5 hlavných plnorozsahových kanálov a nízkofrekvenčný LFE kanál), zhodných s obdobnou konfiguráciou formátu Dolby Digital.
• DTS-ES Matrix 6.1– obsahuje navyše jeden zadný centrálny kanál  maticovo zakódovaný v ľavom zadnom a pravom zadnom kanáli. Pri tomto formáte signály SB kanálu podstupujú maticové kódovanie a vstupujú najprv do kanálov SL a SP. Pri reprodukcií sú dekódované do kanálov SL, SP a SB. Kvalita kódovania a samotného kódovača môže byť plne nahradená použitím veľmi presného digitálneho maticového dekodéru. Formát dátového toku je 100% kompatibilný s bežnými DTS signálmi, takže je možné dosiahnuť efektu formátu Matrix 6.1 i u 5.1 kanálových zdrojov signálu.
• DTS-ES Discrete 6.1– jeho zadný kanál je zakódovaný samostatne. Zadný centrálny kanál je možno prehrávať za pomoci jedného alebo viacerých reproduktorovdomáceho kina konfiguráie 7.1.
• DTS 96/24– ponúka kvalitu originálnej 96kHz/24bit master nahrávky. Jedná sa napr. o vysoko kvalitné obrazovo/hudobné DVD video zdroje s 96/24bit. Stereo PCM hudobnými stopami. Pretože je však objem týchto hudobných stôp extrémne veľký, nahrávky sú obmedzené iba na dva kanály a obraz musí byť kvôli kvalite obmedzený iba na statické obrázky. 96/24bit. 5.1 kanálový zvuk je možný s DVD audio zdrojmi ktoré vyžadujú k prehrávaniu v tejto kvalite DVD audio prehrávač. Bežné priestorové formáty používajú vzorkovacie frekvencie 48 alebo 44.1 kHz, takže maximálne prehrávacie frekvencie sú približne 20kHz. U DTS 96/24 je k dosiahnutiu širokého frekvenčného rozsahu (až cez 40 kHz) zvýšená vzorkovacia frekvencia na 96 kHz alebo 88.2 kHz. Ďalej má DTS 96/24 rozlíšenie 24 bitov s rovnakým frekvenčným pásmom a dynamickým rozsahom ako 96/24 bit PCM dáta.
• DTS NEO:6– funguje na podobnom princípe ako Dolby Pro Logic II. Zo stereo nahrávky dokáže vytvoriť  1 nebo 6.1 zvuk.
• DTS Neo:6 Cinema – Dekódovanie u 2 kanálových zdrojov je prevádzané s dôrazom na jednotlivé zložky zvuku, aby sa dosiahlo rovnakej atmosféry ako u 6.1 kanálových zdrojov. Tento režim je efektívny taktiež u zdrojov nahraných v bežných priestorových formátoch, pretože fázová zložka je priradená prevažne k centru a zložka protifáze k surround kanálom.
• DTS Neo:6 Music – je optimálny pre prehrávanie hudby. Signály predných kanálov FR a FL nie sú vedené. Efekt signálov vystupuje z centrálneho a surround kanálu čím je zaistená prirodzená šírka zvukového poľa.
• DTS-ES Extended Surround TM – Formát DTS-ES je kompatibilný s konvenčnými DTS. Vďaka nárastu priestorových signálov zlepšuje dojem celkového obklopenia a vyjadrenia priestoru. K bežným kanálom pribudol u DTS-ES aj kanál SB pre 6.1 kanálovú priestorovú reprodukciu. DTS-ES obsahuje dva formáty signálu s rôznymi metódami jeho zriadenia.
• DTS-ES Discrete 6.1 –Nakoľko kanály SL, SP a SB sú úplne nezávislé, hlavnou prednosťou tohto formátu je, že môže byť zvuk navrhnutý s úplnou voľnosťou a je možné docieliť pocitu voľného pohybu zvuku zadného akustického obrazu obklopujúceho poslucháča zo všetkých strán. Pri prehrávaní cez bežný DTS dekodér sú signály SB kanálu automaticky zmiešavané do SL a SP kanálov, takže nepríde k strate komponentov signálu
• DTS-HD High Resolution – je rozšírením pôvodného DTS audio formátu umožňuúci využitie 7.1 kanálovej konfigurácie zvuku so vzorkovacou frekvenciou 96 kHz a 24 bitovou hĺbkou.
• DTS-HD Master Audio – je známy ako DTS++ a DTS-HD, vie ľubovoľný zvukový záznam ,,podmixovať’’ do 5.1 kanálov alebo sterea. Kvalita záznamu ďaleko prevyšuje záznam u pôvodného DTS Digital Surround a dosahuje tak minimálne stratové hodnoty v kompresii (24-bit, 192 kHz).Iné konfigurácie:
  • 2.0(stereo),
  • 2.1(ľavý kanál, pravý kanál + LFE kanál)
  • 3.0(3 hlavné kanály bez LFE)
  • 3.1(3 hlavné kanály + LFE kanál)
  • 4.0(ľavý kanál, pravý kanál, centrálny kanál, zadný kanál)
  • 4.1(ľavý kanál, pravý kanál, centrálny kanál, zadní kanál + LFE)
  • 5.0(predný ľavý kanál, centrálny kanál, predný pravý kanál, zadný ľavý kanál a zadný pravý kanál bez LFE)

e) DVD –  je formát digitálneho optického dátového nosiča, ktorý môže obsahovať filmy vo vysokej obrazovej a zvukovej kvalite alebo rozličné iné údaje. Jedná sa o  spôsob uloženia videozáznamu na DVD nosiči. Na kompresiu obrazu sa používa štandard MPEG-2. Na kódovanie zvukovej stopy sú používané formáty PCM, MPEG-2 audio, Dolby Digital (AC-3) alebo DTS. Na prehrávanie DVD Video médií je potrebná mechanika DVD obsahujúcu dekodér MPEG-2 (napr. prehrávač DVD alebo osobný počítač s mechanikou DVD a softvérovým prehrávačom DVD). DVD Video disky často obsahujú viacero zvukových kanálov sprevádzajúcich  obrazový záznam. Maximálny počet stôp na jeden obrazový záznam je 8.

Vytvorenie priestorového dojmu

Stereofonia je špeciálny prípad amplitúdovaného polohovania dvoch reproduktorov umiestnených pred poslucháčom.  Existuje niekoľko zákonov určujúcich azimut virtuálneho zdroja z reproduktorových zosilňovacích faktorov.

Bauer odvodil sínusový polohovací zákon pre situáciu, v ktorej je poslucháč umiestnený medzi reproduktormi symetricky.

sin ?? /sin ?0 = ?1 − ?2 /?1 + ?2

Bernfeld vylepšil polohovací zákon vylepšením modelu hlavy použiteľného pri sínusovom zákone. Tento zákon sa nazýva Tangensový zákon.

tan ?T / tan ?0 = ?1 − ?2 / ?1 + ?2 ,

Pri zaznamenávaní zvukov mikrofónom dochádza k strate priestorovej hodnoty zvuku. Priestorovú hodnotu zvuku je možné získať pri reprodukcií – lokalizácia zdroja zvuku je totožná s umiestnením reproduktora.

Pre dosiahnutie stereofonického vnemu sú potrebné dva reproduktory. Faktom je, že bez ďalších úprav, by bola dosiahnutá lokalizácia zdroja zvuku len na spojnici oboch reproduktorov. Pri zaznamenaní zvuku na dvoch rozličných miestach, vznikajú dva rozličné zoznamy ktorých súčet je reprodukovaný. Fázový posun nahrávok je označovaný ako  efekt hrebeňového filtra. (V prípade, že je zdroj zvuku v jednej línií s mikrofónmi vzdialenými od seba 1m, tóny s vlnovou dĺžkou 1m budú reprodukované dvojnásobne vyšším signálom. Tóny s vlnovou dĺžkou 2m sa stretnú v opačnej fáze a budú vynulované. Dôsledkom opísaného javu bude silné skreslenie charakteristiky zaznamenaných zvukov.

VEKTOROVÉ BÁZOVÉ AMPLITÚDOVÉ POLOHOVANIE – polohovacia technika umožňujúca použitie neobmedzeného počtu reproduktorov, v dvojrozmernom alebo trojrozmernom priestore.  Reproduktory musia byť umiestnené okolo poslucháča. Miestnosť nesmie vytvárať ozveny. Touto metódou možno vytvárať stacionárne a pohyblivé zdroje zvuku. Pri uvedenej metóde je dvojkanálová stereofónna konfigurácia preformulovaná ako dvojrozmerná vektorová báza.

AMBISONIA- systém vyvinutý M. Gerzonom, ktorý je založený na dekompozícií sférických harmonických funkcií zvukového pola. Hlavným rozdielom je separácia poštu kanálov. Typicky sa používa väčšie množstvo reproduktorov než prenosových kanálov. Medzi najbežnejšie usporiadanie reproduktorov patrí  regulárna polygonia. Neregulárný rozptyl je taktiež bežne zaužívaný. Kódovanie ambisonickýh zvukových signálov je založené na predpoklade, že zdroj zvuku je dostatočne vzdialený, aby jeho príspevok bol aproximovateľný rovinnou vlnou.

Vlastnosti ambisonických komponentov sú nemenné s kmitočtom. Sférické harmonické funkcie bez vertikálnej informácie možno zjednodušiť na cilindrické harmonické funkcie popísané v kartézskom systéme súradníc.

Ambisonické dekódovanie je postup ktorý vhodnou lineárnou kombináciou pre každý reproduktor v systéme reprodukuje tlak s časticovou rýchlosťou v stredovej pozícií systému.

3 typy reproduktorových konfigurácií:

a) Regulárne polygóny
b) Neregulárne polygóny s protiľahlými pármi
c) Obecne neregulárne polygóny

Gerzon vypracoval meta – teóriu nazvanú smerová psychoakustika.  Pri tejto metóde stačí bežná stereo sústava. Technológia je známa pod označením HRTF  a využíva sa pri technológiach A3D, DrectSound 3D a Sensaura.

Medzi základné predpoklady smerovej psychoakustiky patria:

• Na nízkych kmitočtoch majú signály prichádzajúce do uší stabilný fázový rozdiel, ktorý je menší ako polovica vlnovej dĺžky
• Na vysokých kmitočtoch je so signálmi prichádzajúcimi do uší zaobchádzané ako s nekoherentnými z čoho vyplýva, že sluchová sústava je citlivá na zosilnenie vektoru energie

Psychoakustiká optimalizácia vychádza z teórie v ktorej Gerzon prehlásil, že človek používa rôzne mechanizmy pre sluchovú lokalizáciu. Okrem prípadov keď sú jednotlivé podnety v konflikte je celkový sluchový dojem daný väčšinou súhlasných podnetov. Vnímaný smer sa pohybuje v závislosti od veľkosti lokalizačného vektoru, keď poslucháč pohybuje hlavou. Medzi dva elementárne modely sa radia:

• Model akustickej časticovej rýchlosti
• Model prúdenia energie

Dekóder alebo reprodukčný systém obklopujúci zvuk je definovaný ako ambisonický, pokiaľ spĺňa nasledovné podmienky:

• Smer rýchlostného vektoru a vektoru energie musí byť do kmitočtu aspoň 4 kHz s tým, že  sa reprodukovaný azimut výrazne nemení s kmitočtom
• Pri nízkych kmitočtoch je veľkosť rýchlostného vektoru blízko jednej pre všetky reprodukované azimuty
• Na stredných a vysokých kmitočtoch bola veľkosť vektoru energie maximalizovaná na čo najväčšie časti posluchového priestoru

SYSTÉM XY– použité sú dva kardioidné alebo osmičkové mikrofóny umiestnené v tesnej blízkosti, pričom vzájomné vychýlenie osí ich snímania je 90°. Jeden sníma pravú polovicu miestnosti, druhý ľavú (stred leží medzi osami mikrofónov). Vďaka veľmi blízkej polohe mikrofónov nenastáva problém s efektom hrebeňového filtra.

Nevýhodou je najmä skreslené podanie zvuku zo stredu – útlm kardioidných mikrofónov je závislý nielen od uhla, ale aj od frekvencie, preto majú zvuky zo stredu stlmené výšky (čo čiastočne simuluje útlm pri prirodzenom posluchu zvukov, spôsobený ľudskou hlavou). Ďalšou nevýhodou je zanikanie fázovej informácie, ktorá by vznikla pri prirodzenom posluchu vďaka vzájomnej vzdialenosti uší. Tieto nevýhody sú však mierne, preto je systém XY najčastejším druhom snímania.

SYSTÉM MS –  Vychádza z predpokladu, že stereofonickú informáciu tvorí predovšetkým rozdiel medzi „ľavým“ a „pravým“ záznamom. Je použitý pár mikrofónov v tesnej blízkosti, pričom guľový ) sníma stred miestnosti, osmičkový je namierený na strany (osi sú kolmé na seba).

Výsledné dva kanály sa získajú ako súčet zvuku zo stredu a zvuku zo strán v pôvodnej fáze (ľavý kanál) alebo protifáze (pravý kanál), resp. naopak. Kladným bodom je úplná kompatibilita s mono reprodukciou (odlišné fázy sa vynulujú a ostane len stred) a verný záznam zvuku zo stredu miestnosti. Čím je však zdroj zvuku bližšie k stranám, tým znie neprirodzenejšie. Nakoľko odchýlky od stredu nie sú príliš veľké, možno meniť šírku stereofonického vnemu i dodatočne (zvýšením váhy z postranného mikrofónu).

SYSTÉM AB –  Pri uvedenej technológií sú použité dva mikrofóny, ktoré sú od seba dostatočne vzdialené. Vzniká verný a silný stereofonický vnem a zreteľný efekt hrebeňového filtra. Používa sa pri zázname veľkých priestorov (koncerty, orchestry)  na dodanie „celkového dojmu“, v kombinácii s ďalšími „bodovými“ mikrofónmi, ktoré zaznamenávajú jednotlivé hudobné nástroje.

The post Priestorový zvuk appeared first on Net4All.

PODĽA PRÍTOMNOSTI ZOSILŇOVAČA:

• Pasívna reproduktorová sústava – neobsahuje zosilňovacie prvky (predzosilňovač,zosilňovač). Vstupom je elektronický signál z audio zosilňovača o napätiach> 2V. Obvykle obsahuje po jednom samostatnom reproduktore, alebo frekvenčné filtre (výhybky) a viacero reproduktorov pre jednotlivé frekvenčné pásma.
• Aktívna reproduktorová sústava– obsahuje zosilňovače. Vstupom pre ňu je audio signál o napätí 0,7V -1V (<2V). Aktívna  reproduktorová sústava je pasívna sústava so zabudovaným audio zosilňovačom.

Najbežnejším príkladom aktívnych reproduktorov sú počítačové reproduktory. Zosilňovač je obvykle tvorený jednoduchým jednočipovým zosilňovačom a zdrojom zabudovaným v jednom z reproduktorov sústavy.

Kombo reproduktor. Používa sa prevažne pre gitary a elektronické klávesové nástroje. Zvyčajne má okrem zabudovaného zosilňovača aj korekčné obvody a efekty.

PODĽA FREKVENČNÉHO PÁSMA:

• Úzkopásmové – Jedná sa o reproduktor, ktorý prenáša len jednu časť počuteľného spektra (20 Hz -20 kHz), podľa toho na čo je určený. Obvykle ich delíme na vysokotónové (prenášajúce frekvencie 1.5 kHz až 16 kHz, strednotónové 300 Hz – 11 kHz, nízkotónové 20 Hz – 3kHz). Hranice záležia na konštrukcii reproduktora. Úzkopásmové reproduktory sa používajú v kombinácii so zosilňovačmi pre jednotlivé pásma, alebo v kombinácii z externou frekvenčnou výhybkou.
• Širokoopásmové – Reproduktorová sústava prenáša celé spektrum (alebo jeho podstatnú časť). Je tvorená jedným, alebo niekoľkými reproduktormi, ktoré môžu byť jedno, alebo viac pásmové.

PODĽA POUŽITÝCH REPRODUKTOROV:

• Jednopásmové– tvorené  jedným širokopásmovým meničom (reproduktorom, ktorý prenáša celé pásmo)
• Viacpásmové– Sústava je osadená reproduktormi obvykle na tri frekvenčné pásma. Dôvodom je, že reprosústavy dvojpásmové mávajú zvyčajne problém s nadviazaním pásiem. Deliaca frekvencia je medzi 1 – 3 kHz, čo je tzv. rečová oblasť.

PODĽA POUŽITIA:

• Mono – sústava je tvorená jedným reproduktorom.
• Stereo–  sústava je tvorená dvoma rovnocennými jedno, alebo viacpásmovými reproduktormi.
• Viacprvková sústava– tvorená viacprvkovými reproduktormi (napr. 2.1, 4.1, 5.1, 7.1). Číslo pred bodkou udáva počet satelitov, číslo za bodkou počet subwooferov. Viacprvkové sústavy sa využívajú pre získanie dojmu priestorového zvuku hlavne v spojení s domácim kinom (zvuk deja odohrávajúceho sa za chrbtom osoby sledujúcej dej sa ozve zozadu). 2.1 je stereo zostava s jedným subwooferom, 4.1 je zostava dvoch predných, dvoch zadných reproduktorov a jedného subwoofera, 5.1 je 4.1 doplnená o dialógový (stredný reproduktor). 7.1 je 5.1 s dvoma bočnými reproduktormi.

 PODĽA KONŠTRUKCIE OZVUČNICE:

• uzatvorená– ozvučnica je uzatvorená krabica
• otvorená– ozvučnica je krabica bez zadnej steny, alebo len rezonančná doska
• basreflexová ozvučnica– ozvučnica s otvorom pre otáčanie fázy spätného pohybu reproduktora.
• izobarická(s konštantným akustickým tlakom) – v uzatvorenej ozvučnici sú reproduktory umiestnené za sebou aby sa tlakovo ovplyvňovali. Druhý reproduktor v tandeme kompenzuje tlak za membránou a tým odstraňuje efekt „tlakovej pružiny“
• pásmová priepusť– Pri ozvučnici typu pásmová priepusť predná časť reproduktoru vyžaruje do komory ktorá je naladená nátrubkom, čo vytvára filter ktorý obmedzuje frekvenčný rozsah reproduktora – ozvučnica prepúšťa len určité frekvencie.
• pasívny žiarič (passive radiator)–obsahuje aktívny reproduktor a pasívny reproduktor (bez magnetickej časti a cievky). Vnútorný pretlak vznikajúci pohybom membrány aktívneho reproduktora vzad vyvolá dopredný pohyb pasívnej membrány, a tým vyvolanie zvuku v rovnakej fáze bez akustického skratu.
• Slimák -ozvučnica má vnútorne zložitú štruktúru (vytvorený zvukovod, ktorý prenáša akustický tlak vyvolaný pohybom membrány reproduktora vzad). Dlhá akustická cesta spôsobí oneskorenie zvuku spôsobeného týmto pohybom a tým eliminuje akustický skrat.
• so zvukovodom– na výstupe reproduktora je umiestnený nátrubok lievikovitého tvaru brániaci akustickému skratu. Je používaný pre vysokotónové reproduktory. Mení smerové charakteristiky.

UMIESTENIE REPROSÚSTAV  

Akustika miestnosti a rozptyl reproduktorov majú dôležitý vplyv na kvalitu zvuku.

V prípade že sa jedná o veľkú miestnosť, reprosústavy by mali byť umiestnené minimálne 1 m od zadnej steny. Vo voľnom priestore vzdialenosť od zadnej steny určuje, ako hlboko na basoch reprosústava v danej miestnosti pôjde. Všeobecne možno skonštatovať, že najlepším riešením je vyhnúť sa pri umiestňovaní rohom, nakoľko dochádza k pebasovaniu čo má za náslesledok výrazne zhoršenú kvalitu zvuku. V prípade umiestnenia reproduktorov  blízko steny sú nevyhnutné drobné korekcie umiestnenia.

Väčšina stereofónnych systémov používa nastavenie reprosústav príliš blízko pri sebe. Ako hrubá smernica a štartovací bod môže poslúžiť nasledovné odporúčanie: vzdialenosť medzi reprosústavami by mala byť cca 70 percent šírky izby za predpokladu, že vaše reprosústavy majú byť umiestnené na dĺžku izby. Ak sú príliš blízko pri sebe vytvoria „duchov“ zdvojené obrazy ktoré rozmažú jasnosť a priestorovú scénu. Ak sú príliš ďaleko, začnú hrať tenko a v extrémnych prípadoch vytvoria separátny ľavý a pravý kanál bez priestorovej scény. Presúvajte malými pohybmi reprosústavy dovnútra a smerom von, až pokiaľ nezískate jednotnú správnu priestorovú scénu.

V ideálnej miestnosti môžu byť reprosústavy nasmerované priamo dopredu. Pootočením reprosústav na poslucháča sa eliminuje množstvo odrazov na stredných a vysokých frekvenciách od bočných stien. Natočenie reprosústav dovnútra bude mať za následok vyrovnanejší a muzikálnejší zvuk a ostrejšiu priestorovú scénu. Vzdialenosť medzi reprosústavami je do určitej miery závislá aj od ich natočenia.

2 kanálová sústava

V prípade stereosústavy by mali reproboxy tvoriť s hlavou poslucháča rovnoramenný trojuholník ( z pohľadu poslucháča by mali zvierať 60°uhol). Optimálna vzdialenosť reprosústav sa volí podľa výkonu zostavy a veľkosti miestnosti.

4 a 5 kanálová sústava surround

V prípade zapojenia quadrophonic reproduktory vzájomne zvierajú 90 stupňový uhol. Predné sú umiestnené oproti zadným do kríža. V prípade Dolby Surround je rozmiestnenie odlišné. Predné reproduktory sú umiestnené ako pri základnom stereo a zadné s nimi zvierajú pravý uhol. Uvedené zapojenie je využívané a odporúčané v prípade že sa jedná o fantómový center. V prípade, že má sústava centrálny reproduktor, umiestňuje sa dopredu oproti poslucháčovi.

5.1 kanálová sústava

Rozloženie pre domáce kino (vhodné rozloženie aj pre hry) je prakticky identické so zapojením 5-CH surround, iba nám pribudol subwoofer. Detto v prípade THX.

6.1 kanálová sústava

Pri DolbyDigital EX a DTS-ES je opäť rovnaké zapojenie, až na nový zadný kanál , ktorý sa umiestňuje ako zadný center, čo znamená, že s ním zviera uhol 180 stupňov.

7.1 kanálová sústava

Zadné dva surroundové kanály zvierajú uhol cca 40 stupňov pričom rozloženie ostatných boxov je identické so zapojením 5. V prípade THX 7.1 sa zadné surroundy posúvajú viac dopredu a mali by zvierať cca 25 stupňový uhol zo zadnými reproduktormi. Od centrálneho reproduktoru sú teda umiestnené cca pod 115 stupňovým uhlom.
11.2 kanálová sústava

S 11.2-kanálmi si vychutnáte revolučný Dolby Atmos® priestorový zvuk s plynulým 4K videom v 60 snímkach za sekundu. Pridajte reproduktory na strop na rozšírenie nastavenia 5.2, 7.2 alebo 9.2 priestorového zvuku na úplné využitie potenciálu tohto formátu meniaceho pravidlá hry, ktorý vytvára zvuk preletu lietadla nad hlavami poslucháčov. Taktiež oveľa presnejšou lokalizáciou priestorových efektov zmiešaných pre samostatné kanály, posúva Dolby Atmos zvuk okolo vášho kina, čím vás oveľa realistickejšie dostane do centra diania.

TRENDY

v súčasnosti existujú systémy čisto softvérovéi softvérovo-hardvérové, ktoré dokážu vytvoriť hodnovernú ilúziu 3D audio fektu, pričom sú schopné pracovať nielen so slúchadlami, ale aj s reproduktormi, dokonca umožňujú nakonfigurovať systém podľa tvaru ušnice poslucháča. V prípade reproduktorového posluchu sú používané  rôzne proprietárne technológie na odstránenie presluchu, teda duplicitného počutia zvuku z jedného reproduktora v oboch ušiach (angl.transaural acoustic crosstalk cancellation).

Popri viacerých reproduktoroch a slúchadlách so psychoakustickým modelom jestvuje i tretia metóda vytvárania dojmu priestorového zvuku. Využíva sa Huygensov princíp. Každý bod média, do ktorého dorazí vlna, môže byť považovaný za nový zdroj vlnenia. S použitím výpočtovo náročných postupov a množiny reproduktorov možno zostrojiť dva efekty.

Prvým je ambisonický zvuk, ktorý na určenom mieste v priestore vytvára miesto dokonalého priestoru.

Druhým je syntéza vlnového, pri ktorom sa vytvára dojem z trojrozmerného zvuku v celom zvolenom spektre.

Prvý prístup je menej náročný na hardvér, softvér a výpočtovú kapacitu a existuje mnoho produktov (hardvérových i softvérových, komerčných i voľne dostupných), ktoré ho realizujú. Druhý prístup rozvíjajú napr. komerčné riešenia firiem Sonic Emotions a Iosono. Aj v tejto oblasti je výskum stále aktívny.

The post Reproduktorové sústavy – rozdelenie appeared first on Net4All.